Časopis Myslivost

V mesiaci máj sa konali na Slovensku dve nadväzujúce konferencie týkajúce sa širokej problematiky trofejí raticovej zveri, a to štvrtý ročník medzinárodnej konferencie Významné aspekty v chove jeleňovitých, v Centre výskumu živočíšnej výroby Nitra a deviaty ročník Žitnoostrovného odborného seminára v kaštieli Báč.

Referáty boli zamerané na otázky hodnotenia trofejí, poľovníckej selekcie, faktorov ovplyvňujúcich rast parožia a rohov a etiky lovu a poľovníctva. Organizátormi podujatí boli Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Nitra, Viedeň, Brno, Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Poľovnícka spoločnosť Diana-Welten Báč, Štátna veterinárna a potravinová správa, Slovenská poľovnícka komora, Slovenský poľovnícky zväz, Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, Zvernica Baraní dvor a ďalšie inštitúcie. V nasledovnom príspevku priblížime čitateľom prezentované referáty.

O jednotlivých funkciách parožia a faktoroch, ktoré jeho rast ovplyvňujú pojednávali referáty autorov M. Vodňanský, M. Rajský a D. Rajský. Z nich v skratke vyberáme. Parožie prvých predkov dnešného jeleňa malo mäkkú štruktúru, a preto vzhľadom na svoju citlivosť bolo ako zbraň nevhodné. Jeho funkciou bolo značkovanie územia prostredníctvom pachových žliaz. Predchodcovia dnešného jeleňa teda používali parožie najmä ako orgán, ktorým si označovali teritórium. Dokonca aj v súčasnosti u dnešných zástupcov čeľade jeleňovitých zohráva táto funkcia významnú úlohu (obr. 1).

Medzi ďalšie z funkcií parožia patrí odstrašovanie – imponovanie, ktoré zohráva v sociálnom živote viacerých druhov jeleňovitých dôležitú úlohu. Mohutné členené parohy na hlave jeleňa sú viditeľné z diaľky, preto čím mohutnejšie pôsobí, tým je silnejší vizuálny dopad na prípadného nepriateľa. Urobiť dojem je obzvlášť dôležité v období ruje. Skôr než dôjde medzi potenciálnymi súpermi k priamemu boju, predchádza tomuto fyzickému kontaktu imponovanie.

Parožie ďalej plní úlohu zbrane, a to v súboji počas ruje, ale aj mimo ruje, keď sa najmä mladé jelienky hrajú a pretláčajú. Parožie má význam aj v prípade ochrany pred predátorom. Z ďalších funkcií parožia v živote jedinca je to napríklad nástroj na získavanie potravy.

Na obr. 2 a 3 je zachytený jeleň, ktorý prostredníctvom parožia obíja zo stromov plody pagaštanu konského a následne ich konzumuje.

Autori sa ďalej zaoberali problematikou faktorov vplývajúcich na rast parožia. Pri manažmente zveri vo voľných poľovných revíroch je významná v prvom rade správna selekcia zveri, nielen podľa parožia samcov, ale aj podľa ich telesného rámca a kondície. Mimoriadny význam má správny selektívny odstrel samíc a mláďat.

Keď uvažujeme o vplyve samice a samca na kvalitu potomstva je potrebné si uvedomiť aký výkon musí podať napríklad dojčiaca srna v prvých troch mesiacoch laktácie, keď poskytuje srnčatám živiny v mlieku a na druhej strane srnec počas troch mesiacov tvorby parožia. Organizmus srny musí počas prvých troch mesiacov laktácie vytvoriť a mláďatám poskytnúť asi 70 násobne viac živín a energie ako musí vytvoriť organizmus srnca pri trojmesačnom raste 400 gramovej hmoty parožia. Preto je dôležité mať v populácii silné srny s veľkým telesným rámcom a dobrým kondičným stavom, aby dokázali plniť takúto požiadavku. Z výsledkov výskumu jednoznačne vyplynula závislosť medzi veľkosťou matky a veľkosťou jej mláďaťa. Taktiež sa potvrdilo, že mláďatá, ktoré sú menšie na začiatku doby lovu (v rámci sledovanej skupiny), zostávajú menšími aj na konci poľovníckej sezóny, preto je ich včasný odlov významný.

Ďalej, v experimente založenom na sledovaní vplyvu rozdielnych výživových podmienok v prvých mesiacoch života na srnčie parožie - sa ukázalo, že srnec, ktorý mal nedostatočnú výživu na začiatku života, už ani v najbližších rokoch, po optimalizovaní životných podmienok, nenasadil silnú trofej. Naopak jeho štyria synovia (od rozličných sŕn), ktorí mali na začiatku života dostatočne pokryté výživové potreby nasadili (v druhom aj treťom roku života) podstatne silnejšie parožie ako ich otec.

Referáty sa ďalej zaoberali problematikou kulminácie parožia. Z doterajších sledovaní sa vo viacerých prípadoch ukázalo, že napríklad srnec, ale často aj jeleň, ktorý sa nachádza v optimálnych životných podmienkach (psychická pohoda, správna výživa, dobrý zdravotný stav atď.) nasadzuje relatívne silné už prvé parožie. To znamená, že ukáže zo svojich vlôh veľkú časť už v prvom paroží. Následne ale nemusí platiť, že z pekného srnčeka šestoráka v prvom paroží vyrastie zlatý srnec. Prvé parožie ako nástroj určovania chovnej hodnoty jedinca nie úplne presným ukazovateľom.

Na obrázku 4 sú prezentované vývojové rady niekoľkých sledovaných srncov, pričom ku kulminácii dochádzalo v 3. a 4. roku života. Na fotografii je znázornený vývojový rad parožkov troch srncov. Z ľava do prava stúpa vek srnca od ročného po štvorročného. Tieto srnce budeme sledovať aj v ďalších rokoch. Zaujímavý je príklad srnca v hornom rade, ktorý ako ročiak v prvom paroží nasadil silného šestoráka s dĺžkou 20 cm (hmotnosť obidvoch zhodov spolu 210 g), v druhom roku nasadil dĺžku 22 cm (hmotnosť obidvoch zhodov spolu 230 g, v treťom roku dĺžku 23 cm (hmotnosť obidvoch zhodov spolu 240 g a v štvrtom roku sme zaznamenali pokles nielen dĺžky na 21 cm, ale aj pokles celkovej hmoty parožkov, ktorých hmotnosť bola iba 160 g. Údaje sme uvádzali bez hmotnosti lebky.

V rámci diskusie o rozdielnych typov parožia, možno poukázať na dva hlavné tvary, a to ako vidno na obrázku číslo 5 je parožie krátke, hrubé s hmotou vo vetvách, spravidla aj s väčším počtom vetiev (známe aj z farmových chovov) a naproti tomu parožie dlhokmenné so slabším vetvením. Jelenie zhody z dvoch jeleňov na obrázku 5 majú rovnakú hmotnosť pri rozdielnych dĺžkach (92 cm a 118 cm).

Ďalej sa autori P. Forejtek a M. Vodnansky zaoberali problematikou etiky získavania kapitálnych trofejí. „Trofej představuje především ve středoevropském prostoru již po mnoho staletí vzpomínku na úspěšný lov. Připomíná lovci atmosféru lovu, při pohledu na trofej se lovci vracejí zážitky z průběhu lovu. Trofej je také významným ukazatelem kvality jednotlivých populací, zejména pokud je správně posuzována ve vztahu ke stáří uloveného kusu a dle kvality trofejí lze také usuzovat o zdravotním stavu uloveného jedince. Radost a krásnou vzpomínku na lov přinášejí nikoliv pouze „rekordní“ trofeje, ale naprostá většina myslivců má i dnes radost z ulovení tzv. průběrného srnce či šesteráka jelena. Proti tomuto „kultu trofejí“ nelze mít zásadní připomínky. Je starou mysliveckou tradicí, typickou pro středoevropskou část kontinentu a pro naprostou většinou myslivců je vztah mezi ulovením srnce, jelena či kňoura a uchování trofeje z této zvěře vyjádřením úcty k ulovené zvěři. Člověk je však tvor ješitný a pro myslivce to platí dvojnásob, takže celou historií „kultu trofejí“ se jako červená nit vine snaha mít trofej srnce větší než soused, na výstavě mít trofej jelena větší než má jiná známá jelení oblast a v posledních desetiletích jsme se dostali i s trofejemi spárkaté zvěře do závodů o „ světové rekordy“. Zájem bohatých klientů o nadstandardně silné jelení trofeje začal být hnacím motorech pro tzv. chovatele silných jelenů a to, co nebylo možné realizovat ve volnosti či velkých jeleních oborách, to bylo nahrazeno malými obůrkami a ve většině případů přímo farmami, které se pod záminkou chovu jelenovitých na produkcí masa začali věnovat odchovu jelenů. Tato praxe však dnes neplatí pouze pro rakouské či německé farmy, stává se běžnou součástí pseudolovecké praxe i u nás“.

P. Forejtek sa v ďalšom príspevku zaoberal problematikou chovu muflonej zveri, parametrami muflonich rohov, z pohľadu histórie, biologických aspektov, chovateľských a komerčných aspektov.

Referát K. Maierhofera, člena komisie CIC sa zamýšľal nad budúcnosťou metód hodnotenia trofejí, pričom považuje za vhodné pri hodnotení trofejí zohľadňovať aj vek jedinca. Ak ulovený jedinec nedosahuje určitý vek zrelosti, trofej by nemala byť oficiálne ohodnotená.

J. Dóczy z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a P. Slamka z Krajského lesného úradu v Nitre prezentovali problematiku legislatívy chovu zveri vo vzťahu k problematike trofejí a selektívneho lovu.

Príspevok M. Rajského a R. Jurčíka opisoval prípad vplyvu poranenia panvovej končatiny jeleňa na vytvorenie abnormálneho tvaru rastúceho parohu. Na obrázku 6 je vidieť, že jeleň má natiahnutú zadnú panvovú končatinu v nefyziologickej polohe, z dôvodu aby si ju nezaťažoval. Liečba kĺbu trvala niekoľko mesiacov, pričom jeleň počas tohto obdobia začal tvoriť nové parožie. Zaznamenali sme, že pravý paroh sa vyvíjal normálne. Naopak však ľavý paroh, to znamená opačná strana vo vzťahu k lokalizácii zranenia kostry („do kríža“), sa začal vyvíjať abnormálne. Zmenil sa jeho tvar a zmenil sa aj počet vetiev. Jeleň bol v treťom paroží pravidelný dvanástorák s nadočnicami. Po zranení v štvrtom paroží vytvoril (zopakoval) na pravej strane nadočnicového dvanástoráka ako rok pred tým. No na ľavom parohu, rast ktorého bol ovplyvnený predchádzajúcim zranením zadnej pravej končatiny - jeleň vytvoril iba abnormálneho osmoráka s očnicou a deformovanou korunou, bez nadočnice a bez strednej vetvy (obr. 7). Jeleň po zlepšení zdravotného stavu, zhodil abnormálne parožie v marci, čo je pre štvoročného jeleňa normálne obdobie. V nasledovnom piatom paroží, to znamená už v období bez vplyvu zranenia - vytvoril jeleň parožie súmerné, bez náznakov abnormalít.

P. Scherer z Českej republiky vo svojej prednáške opisoval zákonitosti rastu srnčieho parožia a príčiny jeho abnormálnych tvarov. Prezentácia bola doplnená súborom zaujímavých fotografií. Autor popisuje pri srncoch prvú a druhú kulmináciu parožia, pričom prvá uvádza vo veku 3 - 4 roky a druhú vo veku 7 - 8 rokov.

Referáty autorov P. Garaj, st. a P. Garaj, ml. sa zaoberali témami možností odhadu bodovej hodnoty jeleňa v praxi, pohľadom na trofeje a výstavy trofejí ako na nástroj hodnotenia kvality poľovníckeho manažmentu a hodnotením rastu jelenieho parožia so zameraním na jednotlivé bodotvorné parametre.

Problematiku početnosti populácie a trvalo udržateľného lovu prezentoval D. Krajniak. Autor uvádza, že v modeli zameranom výlučne na produkciu diviny je potrebné na jedného trofejného jeleňa uloviť minimálne 100 jedincov. Produkcia trofejí v kulminácii je maximálne 1 %. V modeli podľa vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve je potrebné na jedného trofejného jeleňa uloviť 19,4 jedincov. Produkcia trofejí v kulminácii je 5 %. V modeli zameranom na maximálnu produkciu trofejí postačuje uloviť len dvoch jedincov na jedného trofejného jeleňa. Produkcia trofejí v kulminácii môže byť až 50 %. To je však ideálny stav v prírode len ťažko realizovateľný. Realizovateľný je optimálny stav, pri ktorom na jedného trofejného jeleňa postačuje uloviť 7,9 jedincov. Produkcia trofejí v kulminácii by bola v tomto prípade 12 %.

Témami poľovníckeho manažmentu danielej zveri, vývojom bodovej hodnoty a chovnosti sledovaných jedincov a priebehom vysušovania trofejí sa zaoberali autori Ľ. Ivan, A. Riško a M. Ivan.

Dva zaujímavé referáty predniesli hostia z oblasti župy Zala v Maďarsku. Páll Tamás prezentoval výsledky manažmentu jelenej zveri v revíri Zalaerdö. Pri prezentácii najsilnejších jeleních trofejí (aj nad 240 bodov CIC) z voľného poľovného revíru poukázal na skutočnosť, že ako cieľový vek jeleňa stanovili 13 rokov. V druhom referáte Tengerdi Győző prezentoval skúsenosti s manažmentov muflóna z revíru Verga Veszprém.

Príspevok charakterizujúci parožie jeleňovitých z celého sveta pripravil P. Lihocký. Podklady boli získané v zbierke trofejí poľovníckeho múzea Jagdschloss Granitz prezentovanej na celoštátnej poľovníckej výstave 2011 v Bratislave.

Problematiku trofejí dopĺňal referát J. Kuchárika a M. Rajskej na tému zhodov jelenieho parožia, ich chovateľského významu, posudzovania a etiky zberu, pričom záverečnou myšlienkou prednášky bola veta „ďakujeme, že nás nerušíte“. Vyjadrovala významný problém súčasnosti, a to - keď je zver na konci zimy intenzívne rušená práve zberačmi zhodov.