Rozhovor s předsedou Klubu histórie slovenského poľovníctva RNDr. Štefanem Šramkou
Klub autorů při Českomoravské myslivecké jednotě se před časem rozhodl navázat pracovní, ale i přátelské kontakty s Klubem histórie slovenského poľovníctva. Obě instituce totiž pojí nejen přibližně identický program, ale zejména snaha navazovat na vše pozitivní, co dosud bylo v oblasti mysliveckých tradic a kultury vykonáno, a samozřejmě aktivně tyto atributy přenášet do současnosti a budovat na nich nové, zejména v oblasti prezentace tradičních hodnot české i slovenské myslivosti v myslivecké, ale i laické veřejnosti. Jedním z prvních vyslanců slovenského Klubu, který se zúčastnil jednání členů Klubu autorů při ČMMJ byl RNDr. Štefan Šramka, který byl posléze ve Sv. Antone zvolen novým předsedou KHSP a ve funkci vystřídal Ing. Josefa Brunčáka. Krátce po zvolení do funkce jsem proto doktora Šramku přímo v dějišti celoslovenských mysliveckých slavností Dnů svatého Huberta požádal o rozhovor.
Pane předsedo, mohl byste čtenářům časopisu Myslivost objasnit hlavní poslání Klubu historie slovenské myslivosti?
„Poslanie KHSP je dané už v názve a v stanovách klubu a to v dvanástich bodoch. Jedná sa o históriu poľovníctva na Slovensku, ale aj súčasnosť a budúcnosť. Ja sám si teraz prechádzam jednotlivé body a snažím sa triezvo hodnotiť reálne možnosti plnenia úloh. Predsedom som sa stal celkom nedávno, po voľbách na výročnej schodzi Klubu vo Sv. Antone a bolo to pre mňa prekvapenie. Som zástancom prechodu kvantity na kvalitu a preto budem podporovať všetky aktivity spravodlivosti a pravdivosti historických stránok poľovníctva na Slovensku a propagovať skutočné hodnoty poľovníctva v celej svojej kráse a nadovšetko v povinnostiach.“
Jaké je organizační členění Klubu a kolik v něm v současnosti pracuje členů?
„Klub má šesťčlenný výbor a organizačne je činnosť rozdelená do desiatich sekcií. Podľa posledných údajov, ktoré som dostal od členky výboru Magdalény Zvaríkovej, 62 členov tvorí základňu aj so splnenými podmienkami podľa stanov Klubu. Je aj dosť takých, ktorí sú pod čiarou, nemajú splnené základné podmienky. Zámer a podmienka prijatia medzi členov Klubu bola aktívna účast aspoň v jednej zo sekcií. Teraz to vidím ako jednu z prvých úloh, urobiť v tom jasno a pre každého radosť z činnosti a tým splníme očakávanie a zámer členov Klubu.“
Pro naše myslivce, spíše ty v sukních, je bezesporu zajímavá sekce loveckých šperků. Čím se zabývá především?
„Šperk patrí každej žene. Ozdoby zo zvierat - pazúriky, tesáky - boli asi prvé šperky na svete. Teraz sa vyrábajú z najrôznejších trofejí, ktoré sa vkladajú do drahých kovov, robia radosť nežnejším polovičkám a sú vizitkou každého pozorného poľovníka ku svojej milovanej. Sledovanie a zhodnocovanie trendu výroby všetkých druhov šperkov a odznakov, to je poslanie tejto sekcie.“
Pokud vím, tak váš Klub organizuje společně s dalšími organizátory řadu soutěžních klání, včetně národních šampionátů. O jaké se jedná?
„ Áno, Klub pomáha organizovať súťaže na viacerých úrovniach, no najmä:
Dni Sv. Huberta vo Sv. Antone a následné oslavy Sv. Huberta po Slovensku, majstrovstvá Slovenska v imitovaní zvukových prejavov jelenej aj ostatnej poľovnej zveri, poľovnícky nôž roka, poľovnícky šperk roka, majstrovstvá Slovenska v streľbe z poľovníckych historických palných zbraní či súťaž v streľbe z lukov na terč Antonský diviak. Klub bude v tom pokračovať a pripadne aj vylepšovať a doplňovať podujatia. Ja vidím rezervy hlavne v práci s mládežou a kvalitnou osvetou do vlastných radov.“
Jednou ze sekcí Klubu historie slovenské myslivosti je etika, kultura, literatura a publicistika. Vím, že vaši členové v posledním čase publikovali více než sedmdesát procet myslivecké literatury, která na Slovensku vyšla. Můžete tuto tvorbu více přiblížit?
„Činnosť tejto sekcie, patrí medzi prioritnú. Ja sám som názoru, že napredovanie človeka v budúcnosti určuje kvalita jeho morálky a tolerancie voči prírode. Kvalitnej poľovníckej literatúry je stále málo. Spojenie teorie a praxe platí v poľovníctve dvojnásobne, len tak môžu vzniknut plnohodnotné práce. Počtom, na vrchole tohoto kopca musím spomenúť už nebohého kamaráta Igora Mráza, z dedinky Potok v Liptove – jeho knihy sa tlačia aj u Vás pod jeho pseudonymom HORAR SEVER. Skrytý je v zbierke básni Vrúcna vášeň.“
Jak se členové Klubu podílejí na prezentaci slovenské myslivosti v médiích? Jak v další činnosti, například v práci s mládeží?
„Média sú hybnou silou vývoja a trendu vo všetkých oblastiach, určite nie vždy je to dobré a na osoch spoločnosti a práve preto je potrebné kvalitne a spravodlivo reagovať na dianie v poľovníctve a šíriť osvetu správnym smerom. V tomto, ako aj v práci s mládežou, ako som už povedal máme rezervy.“
Podle vašich slov jste pod svá pomyslná křídla vzali mnoho činností, často i zdánlivě nesouvisejících. Zvládáte to?
„Som vo funkcii predsedu moc krátko, čas ukáže, čo dokážem. Mojou snahou aj úlohou bude prehodnotit skutočnosť, vysloviť svoj názor v predsedníctve a podľa pochopenia a podpory mojej práce, to bude aj merítko v činnosti a efektívnosti zotrvania vo funkcii predsedu klubu. Pokiaľ nenájdem kladnú odozvu, určite uvolním miesto, to som povedal aj členom klubu v príhovore hneď po voľbách.“
Samozřejmě jako předseda Klubu autorů při ČMM vím, že naše kluby započaly partnerskou spolupráci. V čem spatřujete její přínos?
„Kráčali sme a kráčame spolu dejinami ako susedia. Rozumní ľudia udržujú dobré susedské vzťahy, nehovoriac o období spoločného štátu. Na výročnom stretnutí vášho klubu som v príhovore povedal, že každá dobrá myšlienka a skutok je hodný podpory, preto podporujem našu spoluprácu. Prospešná bude pre obé strany. Vašu históriu poznám slušne a obdobie spoločného štátu Čechov, Moravákov, Slovákov a Rusínov, to je moja srdcová záležitost. Že sme ako spoločný štát zradili a nedodržali daný sľub pre Podkarpatskú Rus, hanbím sa za to aj teraz, hoci sa to stalo pred tým, ako som sa narodil. Kto pozná skutočnosť, vie o čom hovorím. Karpaty, kadiaľ chodil profesor Július Komárek, prešiel som tiež a tá kvalita mysliveckého šperku v osobe vášho Jana Vrbu – klobúk dávam dole. To úžastné pomenovanie „myslivost“ hovorí za všetko. Aj preto som za spoluprácu.“
Závěrem poněkud soukromá otázka. Co prozradíte sám o sobě? Pokud vím, jste horal, zkušený ochránce přírody, myslivec, znalec historie a tradic...
„Som obyčajný dedinský chlapec, pre ktorého vierou aj chrámom Všemohúceho, je Karpatská hora.“
Děkuji za rozhovor.
Připravil: Oldřich KOUDELKA
Foto: Archív RNDr. Štefana Šramky