Problematikou stráviteľnosti – využiteľnosti jadrových krmív pri prežúvavej zveri v zimnom období sa na stránkach Myslivosti zaoberalo viacero príspevkov. Je potrebné podotknúť, že napriek tomuto prenosu poznatkov a informácií medzi poľovníkov, je zarážajúce koľko odporujúcich si názorov v praxi ešte stále pretrváva. Ešte aj v uplynulom roku sme sa stretli s tvrdeniami, že napríklad jelenia zver by sa v druhej polovici zimy nemala prikrmovať jadrovým krmivom, lebo vzhľadom na prirodzené zmeny v trávení nedokáže energeticky bohaté krmivá využiť. V tomto príspevku preto zhrnieme zásady prikrmovania prežúvavej zveri obilím a povieme si - ako je to s „prirodzenými“ zmenami tráviaceho aparátu v zime, ako aj so skutočnou potrebou úpravy (šrotovanie, miaganie) zrnín vo výžive prežúvavej zveri.
Bežne využívané druhy obilia (kukurica, pšenica, jačmeň, ovos) dosahujú vysokú energetickú hodnotu. V tabuľke číslo 1 uvádzame výživnú hodnotu kukurice, pšenice, jačmeňa, ovsa v porovnaní s priemerným lúčnym senom a čerstvým ohryzom drevín v zime. Najvyšší obsah metabolizovateľnej energie dosahuje v rámci porovnávaných zdrojov potravy kukurica 12,2 MJ.kg-1. Tzv. jadrové krmivá predkladáme zveri práve kvôli ich vysokému obsahu ľahko využiteľnej energie (škrob), pri ovse aj kvôli vyššiemu obsahu dusíkatých látok – bielkovín a vlákniny. Zrniny sú taktiež zdrojom prírodného fosforu a vitamínov.
Pri kŕmení zveri obilím treba zohľadňovať to, že prežúvavec vyžaduje pre svoju existenciu v prijímanej potrave aj štrukturálnu vlákninu. Tráviaci trakt prežúvavcov je prispôsobený na efektívne trávenie potravy bohatej na vlákninu, to znamená trávy, byliny, konáriky a kôru drevín, z krmív napr. seno, siláž. Preto pri kŕmení obilím je dôležité zvoliť taký prístup, aby prežúvavá zver nekonzumovala predkladané obilie ako samotné krmivo. Vo voľných poľovných revíroch (s výnimkou intenzívnych chovov) k takýmto problémom dochádza menej, lebo zver spravidla aj pri nedostatku kvalitných chuťovo atraktívnych objemových krmív, prijíma potrebnú štrukturálnu vlákninu napríklad vo forme ohryzu drevín. To, že takýmto spôsobom môže narastať poškodzovanie lesa je už téma pre samostatný príspevok. Preto by prax nemala zanedbávať kvalitné objemové krmivá.
Zásadnú úlohu pri prevencii pred výživovými problémami zohráva pravidelnosť príjmu jadrových krmív a forma úpravy jadrových krmív. Z pohľadu praktického prikrmovania, keď sa jadrové krmivo predkladá do kŕmidiel a nie je možné zabezpečiť jeho rovnomerný príjem jednotlivými jedincami zveri, je najvhodnejšie odporučiť ovos. Ovos obsahuje menej ľahko stráviteľnej energie a zároveň vyšší podiel vlákniny, a to aj do 10 - 11 %, kým napríklad kukurica iba 2 - 3 %. Ovos zároveň obsahuje najvyšší podiel bielkovín spomedzi uvedených bežne používaných jadrových krmív (s výnimkou strukovín).
Ako je to s diskutovanými zmenami tráviaceho aparátu prežúvavej zveri v druhej polovice zimy?
K zmenám (morfometria bachorových papíl, zastúpenie mikroorganizmov) dochádza vždy tam, kde dochádza k zmenám prijímanej potravy. Počas nášho výskumu výživy zveri sme vo viacerých pokusoch zhodne zaznamenali, že trávenie zveri sa prispôsobuje obsahu živín v konzumovanej potrave a nie ročnému obdobiu, alebo dĺžke dňa a podobne. To znamená, že v oblastiach, kde zver nie je vôbec prikrmovaná a je odkázaná iba na lesné dreviny, alebo je prikrmovaná iba objemovým krmivom, tak tejto potrave bohatej na vlákninu je tráviaci aparát aj prispôsobený a pri nesprávnom jednorázovom predložení jadrových krmív – môže dôjsť k problémom. Naopak – ak je dodržaná disciplína počas celého prikrmovacieho obdobia, to znamená, že zveri je obilie predkladané v pravidelných časových intervaloch, tak je na takúto energetickú bohatú potravu aj prispôsobená, tráviace problémy nevznikajú a zver je zároveň v dobrej kondícii.
V bilančných pokusoch pri srnčej a jelenej zveri sme zistili vysokú stráviteľnosť - obilia a koncentrovaných kŕmnych zmesí v zimných mesiacoch (január, február). Podmienkou vždy je aby zver bola na príjem obilia navyknutá. Stráviteľnosť živín sme stanovili v priemere na 80 %. Lepším potravným podmienkam v zime sa zver prispôsobuje tým, že nedochádza u nej k tak výrazným zmenám tráviaceho aparátu (napr. k zmenšovaniu bachorových papíl). Príjmom energeticky bohatých krmív nedochádza počas zimy k výraznej strate hmotnosti a zver je lepšie pripravená v jarnom období na zvýšenú fyziologickú záťaž (intenzívny rast plodov u samíc a parožia u samcov). Výživa - kondícia a zdravotný stav sú úzko prepojené. Treba si uvedomiť, že viaceré zdravotné problémy sa prejavia pri zveri, ktorá je v horšom kondičnom stave, kým zver v dobrej kondícii im lepšie odoláva.
Pri zmene výživnej hodnoty potravy dochádza aj k zmenám v zložení bachorových mikroorganizmov. Tieto zmeny sú však pomalé a je potrebné počítať s tým, že trvajú niekoľko týždňov. Acidózou, vzniknutou v dôsledku príjmu veľkého množstva potravy s nízkym obsahom vlákniny a vysokým podielom ľahko stráviteľnej energie, je často ohrozená zver napríklad pri odčervovaní, ktoré sa realizuje spravidla prostredníctvom šrotovaných kŕmnych zmesí s prímesou liečiva. Pri šrotovaných jadrových krmivách je vyššia bachorová stráviteľnosť v porovnaní s celým zrnom, a tým aj vyššia tvorba unikavých mastných kyselín v priebehu krátkej doby, v dôsledku, ktorých dochádza k prekysleniu. Naopak - pri kŕmení celým zrnom prechádza väčšia časť živín do tenkého čreva, kde sú dobre využité.
Tu sa dostávame k otázke úpravy jadrových krmív:
Je potrebné šrotovať alebo miagať obilie pre zver?
Keď sme položili túto otázku v revíroch, kde kŕmia zver šrotovaným obilím, odpoveď znela, že takto má obilie vyššiu stráviteľnosť. Tu si treba uvedomiť, že kým vo výžive napríklad hovädzieho dobytka je šrotovanie zŕn potrebné – pri zveri to v tomto zmysle ale neplatí.
Úprava zrna obilnín (šrotovanie, miaganie a pod.) pred podaním zveri je spojená so zvýšenými finančnými a časovými nákladmi v porovnaní s podávaním zrna v neupravenej forme (celého). Je známe, že pri hovädzom dobytku je potrebné narušiť povrch zrna obilnín, keďže väčšina zŕn, ktoré sú nenarušené prechádzajú tráviacim traktom nevyužité. Hovädzí dobytok väčšinu zŕn chrupom nenaruší, aj vzhľadom na veľkosť čeľuste tohto druhu prežúvavca.
Stráviteľnosť celých zŕn obilia pri jelenej aj srnčej zveri je ako sme zistili - veľká. Využitie živín celého zrna sa pohybuje okolo 80 %. Toto je výsledok bilancie prijatých a vylúčených živín. V jednom z našich pokusov sme sa ďalej rozhodli prácnym spôsobom spočítať pri jednotlivých druhoch obilia (kukurica, pšenica, jačmeň, ovos) množstvo v truse vylúčených celých zŕn. Jedinci pokusnej zveri boli umiestnení v bilančných boxoch, ktoré sú prispôsobené na zachytávanie všetkého trusu. Výsledky prechodu celého zrna sú uvedené v tabuľke 2.
Kŕmna dávka v pokuse s jeleňou zverou pozostávala z 1,5 kg lucernového sena a 0,5 kg obilia, pri srnčej zveri 0,5 kg lucernového sena a 300 g obilia. Počet zŕn v 500 g bol pri kukurici 1 502 ks, pri ovse 13 349 ks, pri jačmeni 10 173 ks a pri pšenici 10 584 ks. Uvedené práce v určitom ohľade pripomínali známu rozprávku o Popoluške, a boli realizované vďaka študentom, ktorí na našom pracovisku riešia diplomové práce (obr. 1 a 2).
Z výsledkov vyplýva, že pri srnčej zveri nie je potrebné upravovať zrniny, keďže prechod celého nevyužitého zrna nedosahoval ani 1 %. Pri jelenej zveri je taktiež šrotovanie alebo miaganie zbytočné, keďže pri väčších zrnách ako je kukurica a ovos prechádzalo cez tráviaci aparát menej ako 1 % (obr. 1) a pri rozmerovo menších obilninách ako sú jačmeň a pšenica to bolo 10-11 % (obr. 2), čo taktiež nie je dôvod na šrotovanie, lebo zver by sme zbytočne vystavili dietetickým problémom týkajúcich sa porúch acidobázickej rovnováhy.
Ak chceme zver prikrmovať obilím – musíme jej ho predkladať pravidelne, najlepšie už od konca jesene. Predpokladom správneho prikrmovania je mať čo najpresnejšie informácie o množstve zveri, ktorá navštevuje kŕmne zariadenia. Treba si však uvedomiť, že aj pri dobre zostavenom pláne prikrmovania, je jedným z limitujúcich faktorov výživy - vyrušovanie zveri. Jedným z najdôležitejších nástrojov manažmentu je chrániť zver pred stresom. Vyrušovaná zver iba nepravidelne navštevuje kŕmidlá, a tým dochádza k nepravidelnému príjmu energie a živín.
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD., Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD., Michaela PAULOVÁ
Středoevropský institut ekologie zvěře Brno, Wien, Nitra
Institut ekologie zvěře VFU Brno
Ústav výživy Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra
Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene