Život v každej poľovníckej spoločnosti je jedinečný, neopakovateľný a svojský. Odvíja sa od vzájomných, celé roky vytváraných vzťahov medzi členmi, no záleží najmä od znalostí, aktivity a povahy poľovného hospodára. Ak je dobrým odborníkom i dobrým človekom, poľovnícka spoločnosť prosperuje. Aj prirodzená autorita starších poľovníkov, ktorí sú nasledovaniahodným príkladom pre začiatočníkov, hrá dôležitú rolu pri budovaní „otcovsko-synovských“ vzťahov v poľovníckom združení. Členovia kolektívu, v ktorom nevládne atmosféra priateľstva a spolupráce, môžu o pekných úlovkoch len snívať, veď Diana či Šťastena sú vrtkavé.
Spolok poľovníkov Hron Želiezovce má 17 členov. Obhospodaruje poľovný revír s výmerou 2 215 hektárov s prevahou poľnohospodárskych pozemkov – lesy a remízky tvoria len 128 ha. Štatutárnym zástupcom a predsedom spolku je Ing. Juraj Martosy a poľovným hospodárom Gabriel Mikle st.
V záujme efektívneho chovu a optimálnej starostlivosti o zver je revír rozdelený na štyri úseky, ktoré obhospodarujú štyri skupiny. Každá sa stará o 4 až 5 kazateľnicových posedov, krmelce pre srnčiu a zajačiu zver a zásypy pre bažanty. Zver má k dispozícii viac ako 20 klátikových soľníkov. Veľmi dobrým partnerom poľovníckeho spolku je poľnohospodárske družstvo v Želiezovciach, ktorého predsedom je Ing. Ján Cserba, tiež člen spolku. Vďaka družstvu môžu každý rok ponúknuť zveri minimálne päť traktorových vlečiek krmiva (plevy po mlatbe, repa, kukurica, staré seno a iné prebytky).
Okrem toho je každý člen povinný prihotoviť aspoň 2 metráky čerstvého sena, zadovážiť za pol vreca kukurice či iné krmivo z vlastných zdrojov. Poľovníci viackrát do roka organizujú brigády na zveľadenie revíru. Zver nielen kŕmia, ale aj chránia pred dvojnohými predátormi - v spolupráci s políciou prichytili už troch pytliakov.
Na popud poľovného hospodára likvidujú na snehu (až do jari) hlodavce – najmä myši – vkladaním návnad priamo do dier. Na odchyt malých šeliem a hlodavcov používajú aj drevené a drôtené sklopce a v každom hone inštalovali 4 až 5 drevených „téčiek“ pre dravcov. Sklopce neumiestňujú len k líščím norám, ale aj pod stromy, na ktorých hniezdia straky. Za rok tak zlikvidovali 156 strák, a to spravidla rodičovské páry, takže populácia operených zlodejok sa nezväčšuje, ale naopak zmenšuje. Odchytili aj 49 líšok, 3 kuny a veľa túlavých mačiek a psov. Vďaka tlmeniu „škodnej“ sa odstrel bažantov oproti predošlým rokom zvýšil o 10 až 30 kusov. Popri 80 bažantoch ulovia ročne 50 zajacov, 15 kusov srnčej zveri a 2 až 3 diviaky. Jelenia zver je v ich revíry prechodná. Príkladná starostlivosť o zver a dôsledný selektívny odstrel sa prejavuje aj na chovateľských prehliadkach ulovenej zveri. Každé 3 až 4 roky sa môžu pochváliť bronzovým, strieborným, ba aj zlatým srncom. Občas sa však niekomu podarí zaknihovať si červený bod za chovného srnca, veď človek je tvor omylný...
Spoločným krédom spolku je: „Peniaze nemáme, ale dobre sa mávame“. Roboty sa však neboja a rozpočet poľovníckeho spolku dotujú odmenami za prácu pre rôzne firmy. „Poľovnícky dom Spolku poľovníkov Hron Želiezovce“ v hodnote takmer 50 tisíc eur začali stavať na vlastnom pozemku len v roku 2007, no vďaka tisíckam brigádnických hodín ho skolaudovali už v roku 2010 – vrátane zápisu do katastra nehnuteľností. Najväčšie zásluhy o utešený spolkový dom treba pripísať poľovnému hospodárovi, ktorý výstavbu organizoval, no finančne prispeli aj niektorí členovia a najmä 51 sponzorov, ktorí sa stali čestnými hosťami na spoločenskom posedení pri príležitosti kolaudácie. Na poľovníckom guláši, ktorý spolok každoročne organizuje v júni – mesiaci poľovníctva, sa zúčastňujú aj členovia z partnerských združení zo Slovenska a Maďarska. Naproti tomu na silvestrovskej oslave si zaspievajú a zatancujú nielen poľovníci, ale aj ich rodinní príslušníci.
Členovia spolku sa neodťahujú ani od funkcionárskej práce – viacerí sú prednášateľmi alebo skúšobnými komisármi na skúškach z poľovníctva. Niektorí úspešne reprezentujú spoločnosť navonok. Napríklad Ondrej Baka vedie Krúžok mladých priateľov poľovníctva a Henrik Bednárik i Zoltán Verebes sa na streleckých pretekoch pravidelne umiestňujú na medailových priečkach, ba Pavel Mišúr je viacnásobným majstrom Slovenska na oblúkovom strelišti a batérii. Všetci členovia spolku sú aktívni strelci a pravidelne sa zúčastňujú na kontrolných streľbách a pretekoch organizovaných v okrese Levice. Ide o priateľské stretnutia, ktoré spontánne pokračujú aj po skončení streľby.
Napriek týmto pozitívnym referenciám o Spolku poľovníkov Hron Želiezovce, našli členovia pri kosbe kukurice kombajnami uhynutého jeleňa v čiastočnom rozklade, ktorého parožie im všetkým vyrazilo dych. Ľavý kmeň je nádherne vyvinutý klasický bez nadočníkový desatorák s veľmi peknými a dlhými vetvami. Raritou je však pravý kmeň s dvanástimi vetvami, ktorý je značne deformovaný. Svojou skladbou, ale najmä tvarom pripomína na prvý pohľad jeleňa vapiti. Púčnica, ale najmä ružica pravého kmeňa je mohutne deformovaná s dvomi veľkými a nepravidelnými výrastkami. Nad kratším rozdvojeným očníkom je dlhá deformovaná a tiež rozdvojená vetva. Hrubý a pomerne vysoký kmeň je ukončený mohutnou „korunou“ s ôsmimi vetvami.
Pri podrobnej prehliadke pravého kmeňa našiel Poľovný hospodár Gabriel Mikle st. v rozvetvení druhej vetvy a kmeňa dierku o priemere cca 5 mm. Je otázne, či je to otvor po vniku guľovej strely menšieho kalibru, vniku hrubého broku z brokového náboja alebo napichnutí na hrubší drôt oplôtku. Po nájdení tohto otvoru sa natíska viac možností jeho vzniku, ale najpravdepodobnejšie sa javia prvé dve s tým, že postrelenie muselo nastať ešte v čase tvorby parožia v lyku, čo spôsobilo nepravidelný vývin a celkový rast pravého kmeňa.
Odkiaľ jeleň prišiel, a na čo uhynul bude určite zaujímať všetkých členov, ktorí sa zatiaľ tešia iba z nádhernej trofeje, ktorá bude zdobiť ich spoločenskú miestnosť v poľovníckom dome.
Text a snímky Tomáš KRIVJANSKÝ, www. Krivjansky.sk