Termín pôrodu sŕn sa pohybuje spravidla od posledného aprílového týždňa do konca júna, pričom prevažujú májové pôrody. Neskoré pôrody sú menej žiaduce, lebo takéto mláďatá zaostávajú v raste a zostávajú vo väčšine prípadov v čase lovu iba priemerné, alebo podpriemerné. Pri našich sledovaniach sme zaznamenali najskorší pôrod 25. 4. a posledný 21. 6. Keďže srna je oplodnená už v letnom období, špecifikom vo vývine zárodku pri srnčej zveri je latentné štádium pred zahniezdením vajíčka, počas ktorého toto takmer vôbec nerastie. Vývin sa zintenzívni začiatkom zimy, vajíčko sa zahniezdi a ďalej už vývin prebieha normálne. Po 39 - 42 týždňoch gravidity privádza srna na svet najčastejšie 2 srnčatá, pričom počet mláďat však môže kolísať od 1 do 3 a v extrémnom prípade sa môže jednať až o 4 jedince. Prípad narodenia štvorčiat na našom výskumnom pracovisku a údaje o ich raste popisujeme nižšie.
V priebehu niekoľkých rokov sme vyhodnocovali vývoj hmotnosti mláďat srnčej zveri, a to od pôrodnej hmotnosti do decembra druhého roka života jedincov. Obrázok 1 (graf) zachytáva vývoj hmotnosti 72 srnčiat, ktoré sa narodili v pomere pohlavia samce (38): samice (34) - 1,12 : 1,0. Priemerná pôrodná hmotnosť srnčiat bola 1698 g (1374-2200 g). Pri pôrode srnčiat, bola na rozdiel od sledovaní pri jelenčatách, hmotnosť srnčekov a srniek bez štatisticky preukazných rozdielov. Pri srnčekoch bola priemerná hmotnosť pri narodení 1697 g (1374 – 2173 g) a pri srnkách v priemere o zanedbateľné 2 g viac, a to 1699 g (1455 – 2200 g). Naopak pri mláďatách jelenej zveri sú rozdiely v hmotnostiach samíc a samcov evidentné hneď pri narodení. Vyrovnaná hmotnosť srniek a srncov pri narodení sa však mení počas rastu a dospievania v prospech srncov. Treba však podotknúť, že pri srnčej zveri sú relatívne rozdiely medzi hmotnosťou dospelých samíc a dospelých samcov menšie ako pri jelenej zveri. V živej hmotnosti dosahuje pri dobrej kondícii dospelý srnec 27-29 kg a dospelá srna 23 - 25 kg (rozdiel predstavuje 4 kg, preto srna tvorí približne 86 % z hmotnosti srnca). No dospelý jeleň dosahuje 240 - 250 kg a dospelá jelenica 130 - 140 kg (rozdiel predstavuje 110 kg, preto jelenica tvorí približne 55 % z hmotnosti jeleňa).
Vývoj hmotnosti srnčiat závisí od viacerých faktorov. Významný vplyv na veľkosť srnčaťa má matka (výsledky experimentu týkajúceho sa vplyvu srny na kvalitu srnčiat sme čitateľom Myslivosti prezentovali). Zaznamenali sme pritom vysokú závislosť medzi hmotnosťou srny v decembri (po skončení doby lovu) a hmotnosťou jej mláďat na druhý rok v septembri (začiatok doby lovu). V prípade vplyvu veľkosti srny na veľkosť srnčiat sme zaznamenali vysokú závislosť R2 = 0,92. Výživa - kvalita a množstvo dostupnej potravy ako aj intenzita vyrušovania srnčej zveri sú z tohto pohľadu dôležité limitujúce prvky.
V sledovaniach zameraných na vývoj hmotnosti srnčej zveri sme zaznamenali ojedinele viacpočetné vrhy (trojčatá, štvorčatá). Treba pritom zdôrazniť, že sa nejedná o žiaduci úkaz z pohľadu kvality srnčej zveri, keďže pôrodná hmotnosť týchto srnčiat je výrazne nižšia v porovnaní s jedným, alebo dvoma mláďatami. A platí to aj pri ďalšom zaostávajúcom raste mláďat (obr. 2). Na grafe 1 sme prezentovali údaje týkajúce sa 72 srnčiat. Ďalej spomenieme dva príklady ojedinelých extrémov, ktoré sme počas výskumu zaznamenali. Na obrázku 2 prezentujeme porovnanie rastu hmotnosti pri prípade narodenia srnčiat štvorčiat v porovaní s bežnými dvojčatami. A na obrázku 3 sú zachytené dvojičky s abnormálne odlišnou pôrodnou veľkosťou. Väčšie malo pri pôrode 2,05 kg a menšie iba 0,87 kg. V takomto prípade, keď hmotnosť srnčaťa nedosahuje aspoň 1,3 kg jeho predpoklady na prežitie sú malé. Dva dni po pôrode zostalo už len väčšie srnča, ktoré v čase prípravy tohto článku dobre prosperuje. Jedná sa však extrémny prípad rozdielnych veľkostí, s ktorým sa stretávame iba veľmi ojedinele.
Graf 2 znázorňuje porovnanie počiatočného vývoja hmotnosti srnčiat z dvoch a štyroch mláďat vo vrhu. Ide o porovnanie z jedného roku. Štvorčatá porodila 3 ročná srna vo fyziologickom termíne, a to 7. júna. Srna dosahovala dobrý kondičný stav a bola jej zabezpečená optimálna výživa. Pomer pohlavia mláďat bol vyrovnaný - dve srny a dva srnce. Samčekovia mali nízku pôrodnú hmotnosť 1,46 a 1,38 kg, samičky výrazne menej 0,89 a 0,76 kg, pričom najmenšie mláďa bolo po pôrode mŕtve. Po dvoch týždňoch uhynula aj druhá samička, ktorej hmotnosť (1,53 kg) značne zaostávala za samčekmi (2,80 a 2,62 kg). Samčekovia (zo štvorčiat) v dôsledku menších telesných rozmerov pri pôrode zaostávali v porovnaní s ostatnými srnčatami (z dvojčiat) vo veku troch týždňov približne o 60 %. Vo veku 23 dní uhynul 1 srnček. Zo štyroch mláďat prežilo teda iba jedno, aj to výrazne zaostávalo v raste v porovnaní s ostatnými srnčatami z dvojičiek. Vo veku siedmych týždňov dosiahlo srnča zo štvoričiek hmotnosť 4,90 kg, kým niektoré väčšie srnčatá z dvojičiek dosahovali v rovnakom veku hmotnosť 8-9 kg. Zároveň dopĺňame, že spomínaná srna – matka štvorčiat v predchádzajúcom, ako aj nasledujúcom roku porodila dvojičky. Ďalej sme zaznamenali v priebehu sledovania 4 prípady trojčiat a 4 prípady narodenia sa iba jedného mláďaťa. Vo väčšine pôrodov sa rodili dvojičky, spravidla v kombinácii samček – samička. To znamená, že v sledovanom sumárnom súbore 78 narodených srnčiat, vrátane dvoch uvedených ojedinelých prípadov (38 pôrodov) bolo zaznamenaných 10,5 % pôrodov s jedným srnčaťom, 76,3 % pôrodov dvojičiek, 10,5 % pôrodov trojičiek a 2,7 % narodenia štvorčiat.
V dobrých životných podmienkach prebieha reprodukcia pri srnčej zveri aj vo vysokom veku. Zaznamenali sme 9 a 10 ročné srny, ktoré bez problémov odchovávali mláďatá.
Na priložených obrázkoch je zachytený pôrod 5ročnej srny. Srna (26,7 kg) na fotografiách porodila 19.05. dve srnčatá, samčeka a samičku. Ich hmotnosť bola 1,85 a 1,80 kg. Na záberoch je vidieť ako prvé narodené srnča sa už pomaly postavilo na nohy a začína nasledovať srnu, kým druhé z dvojičiek srna ešte len rodí. Na ďalších záberoch prvé srnča, 25 minút od narodenia, ktoré je už olízané a osušené sa snaží dostať k vemienku a napiť sa. Druhé má iba 5 minút a je ešte vlhké. Rozdiel v čase narodenia dvojičiek bol 20 minút. Srna pol hodinu po pôrode vytlačila aj placentu. Srny, ale aj jelenice po pôrode očistia miesto pôrodu, čiže skonzumujú obaly a placentu, čím získajú niektoré živiny a zároveň odstránia biologický materiál, ktorého rozklad by mohol v najbližších hodinách a dňoch prilákať pozornosť predátorov. Srnčatá zostávajú zaľahnuté a prikrčené k zemi najbližšie dni po pôrode a srna ich chodí pravidelne dojčiť. Chybou je, keď návštevníci poľovných revírov, ale aj okrajov obcí a miest po nájdení takéhoto zjavne opusteného mláďaťa sa ho dotýkajú a nebodaj odnesú domov. Jedná sa o toľko krát opakovanú chybu, keďže mláďa je takýmto spôsobom ukradnuté vlastnej matke, ktorá stojí niekde v húštine zo strachu pred človekom a čaká na to kedy odíde.
V závere chceme ešte raz podotknúť, že v podmienkach poľovníckej praxe je významným opatrením poľovníckeho manažmentu včasná selekcia srnčiat. Po sumarizácii údajov o hmotnostiach srnčiat pri septembrovom vážení sme zaznamenali priemernú telesnú hmotnosť s hodnotou 13,28 kg. Slabšie srnčatá dosahujú v septembri živú hmotnosť 11,0 - 11,5 kg. Do decembra, čiže do konca doby lovu sa zvýši hmotnosť takéhoto podpriemerného srnčaťa na 15,5 - 16,0 kg čiže o 4,5 kg živej hmotnosti. Ak počítame, že podiel čistej svalovej hmoty zo živej hmotnosti srnčaťa je približne 35 - 37 %, tak ponechaním slabších srnčiat „dorásť“ do konca sezóny získame v priemere na 1 jedinca asi 1,6 - 1,7 kg čistej diviny. Ide o zanedbateľný prínos, pri značnom riskovaní, že nevykonáme v závere sezóny selektívny odstrel správne. Dobré posúdenie kondície jedinca už v tomto období negatívne ovplyvňuje aj výmena srsti na zimnú, ktorá skresľuje pohľad na jedinca, keďže pôsobí mohutnejším dojmom. Preto opäť zdôrazňujeme význam skorej selekcie srnčiat. Na konci sezóny sa často stáva, že už aj v dôsledku časového tlaku nesprávne lovíme srnčatá bez ohľadu na ich kvalitu.
Príprava tohto príspevku bol podporená realizáciou projektu BELNUZ č. 26220120052, na základe podpory operačného programu Výskum a vývoj financovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD., Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD., Dr. Rastislav JURČÍK, PhD.
Středoevropský institut ekologie zvěře Brno-Wien-Nitra
Institut ekologie zvěře VFU Brno
Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra