Časopis Myslivost

Malé dravé vtáky

Myslivost 9/2012, str. 84  Jozef Ferenec
Dravce patria na celom svete medzi najviac ohrozené vtáčie druhy. Preto si aj vyžadujú najväčšiu starostlivosť a ochranu. Sú nerozlučnou zložkou prírodného prostredia a niektoré druhy, najmä tie, ktoré sa živia myšami, majú nesmierny národohospodársky význam. Všetky dravce bez zreteľa na spôsob lovu a druh koristi udržiavajú ekologickú rovnováhu v prírode a vykonávajú prirodzenú selekciu, teda likvidujú choré, chybné, zranené a geneticky nevhodné jedince, čím ozdravujú a posilňujú populáciu loveného druhu. Musíme pochopiť, že ak dravý vták zabíja, robí to iba preto, aby sa uživil

 

Jastrabovité a sokolovité.

Určiť zo skupiny viacerých vtákov dravca by pravdepodobne nerobilo problém nikomu. Avšak nájsť znak jednoznačne charakterizujúci dravého vtáka nie je až tak jednoduché. Medzi jastrabovitými a sokolovitými vtákmi existujú značné rozdiely. Prvé stavajú hniezdo, druhé znášajú vajcia na holý podklad. Jastraby usmrcujú korisť stiskom pazúrov, sokoly uchvacujú korisť do približne rovnako dlhých pazúrov a usmrcujú ju úderom zobáka do hlavy. Jastrabovité držia korisť oboma nohami, sokolovité len jednou. Zobák jastrabov je jednoducho zahnutý a sokoly majú na hornej čeľusti aj hákovitý výrastok - takzvaný zúbok. Z týchto dvoch čeľadí radu sokolotvarých sa zmienim o štyroch českých a slovenských najväčších z malých dravých vtákov.

Myši a hraboše to skutočne nemajú jednoduché. Malé šelmy a líšky môžu zbadať, začuť alebo zacítiť. Ak ich nikde v okolí nevidia, pokojne pobehujú v tráve. A vtedy priletí blesk z jasného neba. Jastraby, sokoly a v noci sovy nepohrdnú chutným sústom. Ten najnebezpečnejší to má dokonca v názve myšiak lesný (Buteo buteo). Na Slovensku dostal toto pomenovanie podľa toho, že sa živí predovšetkým myšami a hrabošmi. Dospelý jedinec vyzerá ako malý orol a má výborné poľovnícke schopnosti. Silný zobák, ostré pazúry a vynikajúci zrak, ktorý je zhruba osemkrát ostrejší ako zrak človeka, využíva na sto percent. Ak má niekde v hniezde ešte dve - tri mláďatá, tak zo štvrť kilometrovej výšky útočí na všetko, čo sa pohne. Loví aj jašterice, hady, veľký hmyz a mláďatá vtákov. Má však pomerne slabé nohy s krátkymi pazúrmi, preto sa musí obmedziť na korisť len do veľkosti veverice. Bohužiaľ mnohí poľovníci ešte stále veria tomu, že myšiaky sú veľkou pohromou pre zajace a bažanty v revíri. Pravdepodobne si to zle vysvetľujú tým, že ich pozorovali ako hodujú na poľovnej zveri. Myšiaky sa taktiež živia aj zdochlinami, a preto sú často neprávom obviňované, napríklad z útokov na zajace. Je veľmi prispôsobivý životnému prostrediu a rozdielnej potravinovej ponuke, čo mu umožňuje stať sa jedným z najhojnejších dravých vtákov v celej Európe. Sfarbenie operenia je veľmi premenlivé od tmavohnedého až po takmer biele. Je majstrom v plachtení a kĺzavom lete. Krúžiť vzduchom s roztiahnutými krídlami vydrží celé hodiny. Často sedáva v otvorenej krajine na koloch a stožiaroch.

Jastrab lesný (Accipiter gentilis) u nás žije takmer v každom väčšom a staršom lese. Potrebuje kryt, aby mohol podnikať prekvapujúci útok. Krátke a pomerne široké krídla a dlhé chvostové perá mu zabezpečujú dokonalú ovládateľnosť počas letu a dovoľujú mu obratne sa vyhýbať pri love každej prekážke medzi stromami. Najľahšie ho môžeme spozorovať na okraji lesa, kde lieta nízko nad zemou a snaží sa vyhliadnutú korisť prekvapiť. Korisť upozorňuje na seba predovšetkým svojím pohybom. Ak je prikrčená alebo sedí bez pohnutia, je pred jastrabom v bezpečí. Tento obratný dravec, hoci váži len okolo jedného kilogramu, dokáže uloviť aj takú veľkú korisť, ako je králik či zajac. Predovšetkým však loví holuby, sojky, straky, jarabice, bažanty, a hlavne veverice.

 

Sokol – najrýchlejši vták sveta.

Rýchlo ako blesk brázdi otvorený vzdušný priestor sokol sťahovavý (Falco peregrinus). Je to silný vták, ktorý medzi dravcami nemá rovnocenného konkurenta. Špecializuje sa na lov lietajúcej koristi, rôznych druhov vtákov, vo veľkosti škorca až kačice divej. Keď zbadá korisť, strmhlav sa ku nej vrhá, pričom navyše máva krídlami a dosahuje tak rýchlosť až do 300 km/h. Tento druh sokola vytvára veľa poddruhov rozličného sfarbenia. Výrazná je čierna uzdička na svetlom podklade.

Menej sa u nás vyskytuje a zahniezdi najmä v lesoch Južnej Moravy a Podunajska sokol rároh (Falco cherrug). Je veľmi mnohostranný lovec. Korisť do veľkosti králika či kačice chytá na zemi i vo vzduchu. Niekedy ju prenasleduje, inokedy nečakane prepadne a čiastočne loví aj letom strmhlav.

Text a snímky Jozef FERENEC

 

 

Zpracování dat...