Časopis Myslivost

Využiteľnosť liehovarských výpalkov vo výžive zveri

Myslivost 9/2012, str. 24  Ing. Matúš Rajský, PhD.,
Pred dvoma rokmi sme v časopise Myslivost publikovali príspevok s názvom „Výpalky z obilia – perspektívny kŕmny doplnok pre zver“, v ktorom sme čitateľom priblížili základné informácie o tomto krmive, ktoré je vedľajším produktom pri výrobe bioetanolu, resp. liehu. Definovali sme obsah živín vo výpalkoch a naznačili perspektívy využiteľnosti vo výžive zveri.

 

 

V predkladanom príspevku budeme prezentovať kompletnú výživovú charakteristiku, vrátane stráviteľnosti jednotlivých živín sušených kukuričných výpalkov na základe výsledkov našich experimentov realizovaných na Medzinárodnom pracovisku výživy a ekológie zveri pri CVŽV v Nitre.

V rámci testovania praktickej využiteľnosti výpalkov pre zver sme pozorovania realizovali jednak v experimentálnych podmienkach, ale aj vo voľnom poľovnom revíri a taktiež vo zvernicovom a farmovom chove zveri.

Výpalky sú v podstate zostávajúcim súborom živín, ktorý oproti pôvodnému zrnu obilia obsahuje (po odstránení škrobu) trojnásobne skoncentrované zostávajúce živiny. Vo výžive zveri sú zaujímavou zložkou vzhľadom na obsiahnuté živiny, ktoré sú aj vysoko stráviteľné.

Tak ako sme už v prvom príspevku spomínali, charakteristický je pomerne vysoký obsah dusíkatých látok (bielkoviny), ktorý sa pohybuje v rozpätí 23 – 34 %. Aj obsah tuku je vysoký 6 -12 % a vzhľadom na túto skutočnosť by skladovanie výpalkov v zime nemalo prekročiť 6 mesiacov a v lete 2 mesiace. Keďže aj obsah fosforu je vysoký 0,4 – 0,9 % a je viac prístupnejší (stráviteľnejší), zahrnutie výpalkov do kŕmnych dávok znižuje potrebu dopĺňania kŕmnych dávok anorganickým fosforom.

Obsah živín, vrátane zastúpenia aminokyselín uvádzame podľa výsledkov laboratória Ústavu výživy Nitra v tabuľke 1 a 2. Pri hodnotení obsahu aminokyselín je potrebné konštatovať nižšiu hladinu lyzínu v porovnaní napríklad so sójovým extrahovaným šrotom. Výhodou výpalkov je znížená bachorová stráviteľnosť (degradovateľnosť), preto sa značná časť nestrávených živín dostáva až do tenkého čreva, kde sú lepšie využité.

Pri využívaní výpalkov v doplnkovej výžive zveri je potrebné dôsledne prihliadať na ich kvalitu. Výpalky sa môžu odlišovať vo svojej farbe a vôni. Farba sa mení od svetlo zlatej až po tmavo hnedú a vôňa od sladkej až po zadymenú. Tmavo zafarbené výpalky majú spravidla nižšiu stráviteľnosť živín ako výpalky svetlej farby (obr. 1). Tento fakt je zapríčinený spôsobom technologického spracovania, keď počas sušenia sa použije príliš vysoká teplota, čo zároveň negatívne ovplyvňuje celkovú stráviteľnosť krmiva. Pri prehriatí nad 100 oC vznikajú tzv. Maillardové reakcie, to znamená dochádza k reakcii sacharidov s bielkovinami a využiteľnosť krmiva klesá. Je lepšie, aby krmivo bolo vystavené vysokej teplote čo najkratší čas. Vhodnejšie je vlhké teplo v porovnaní so suchým. „Prepečené“ výpalky sa môžu vyznačovať dymovým zápachom.

 

 

 

 

Stráviteľnosť živín

Stráviteľnosť bola stanovená na 4 dospelých jeleniciach umiestnených v bilančných boxoch. V pokusoch bola použitá krotká jelenia zver, na ktorú nevplýval kontakt s človekom rušivo. Experimentálne pracovisko s chovom jelenej a srnčej zveri je schválené Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky v rámci Laboratória fyziológie výživy zvierat.

V pokuse sme denne odoberali výkaly a na základe analýz krmiva a výkalov sme stanovili bilančnú látkovú stráviteľnosť živín.

Keďže výpalky nie je možné, vzhľadom na vysoký obsah energie a nízky podiel štrukturálnej vlákniny, skrmovať ako samotné krmivo u prežúvavej zveri, použili sme ako doplnkové krmivo v pokuse lucernové seno.

Realizovali sme preto dva za sebou nasledujúce experimenty – prvý: zistenie stráviteľnosti lucernového sena, druhý: zistenie stráviteľnosti lucernového sena a výpalkov (spolu). Stráviteľnosť výpalkov sme následne vypočítali prostredníctvom diferenčnej metódy. Obrázok 2 (graf) prezentuje hodnoty koeficientov stráviteľnosti jednotlivých živín výpalkov pri jelenej zveri.

Na základe dosiahnutých výsledkov konštatujeme, že stráviteľnosť živín je vysoká. Stráviteľnosť dusíkatých látok dosahuje 78,7 % a stráviteľnosť tuku dokonca 94,4 % čo je významný poznatok, keďže sa jedná o krmivo bohaté na tieto živiny. Z toho vyplýva aj vysoká hodnota metabolizovateľnej energie. Po vyhodnotení koeficientov stráviteľnosti sme výpočtom skutočnej metabolizovateľnej energie - ME (MJ. kg-1) suchých kukuričných výpalkov (pri obsahu tuku 11 - 12 %) pre jeleňa lesného získali hodnotu 13,05 MJ. kg-1 sušiny a 11,79 MJ. kg-1 pôvodnej hmoty.

Pre vysvetlenie: metabolizovateľná energia predstavuje celkovú využiteľnú energiu krmiva zvieraťom. Jedná sa o premeniteľnú energiu všetkých živín, ktorá sa nevylúči výkalmi.

 

Overenie v praxi

Z našich sledovaní vyplynulo, že výpalky sú vhodný kŕmny doplnok pre zver vo všetkých typoch chovov. Vzhľadom na nižší podiel štrukturálnej vlákniny v tomto krmive je vhodné ho kombinovať s ďalšími zložkami a predkladať vo forme kŕmnych zmesí. V prípade výživy diviaka nižší podiel vlákniny nie je problém, vzhľadom na to, že sa jedná o monogastrický druh živočícha.

V podmienkach zvernicového a farmového chovu sme overovali využitie tohto krmiva vo výžive jelenej a danielej zveri. Kvalita produkcie dosiahla porovnateľnú úroveň ako v období, keď boli využívané extrahované šroty. Kŕmna dávka (všetka prijímaná potrava) v prepočte na sušinu pozostávala z: objemové krmivo, resp. pastva – 70 %, výpalky - 10 %, jačmeň - 7 %, kukurica - 7 %, pšenica - 4,5 %, minerálno-vitamínový premix - 1,5 %. ¨

V prípade dospelého jeleňa s telesnou hmotnosťou 300 kg to v období najvyššieho príjmu krmiva (tvorba parožia v mesiacoch apríl až jún) v absolútnych číslach znamená (kŕmna dávka v sušine): objemové krmivo, resp. pastva (v sušine) – 4200 g, výpalky - 600 g, jačmeň - 420 g, kukurica - 420 g, pšenica - 270 g, minerálno – vitamínový premix - 90 g, celkom 6000 g sušiny.

 

V podmienkach voľných revírov zver migruje. Preto je prikrmovanie (doplnková výživa) dôležitým nástrojom aj na ovplyvňovanie plošnej distribúcie zveri. Prikrmovanie zveri krmivami s dostatočnou výživnou hodnotou považujeme zároveň za nástroj na znižovanie škôd, ktoré spôsobuje zver na lesných porastoch ohryzom.

V podmienkach voľného revíru sme overili praktické prikrmovanie špeciálnou kŕmnou zmesou, v ktorej boli využité kukuričné výpalky. Okrem kŕmnej zmesi zver konzumovala aj siláže a určité množstvo prirodzenej lesnej biomasy. Kŕmna zmes tvorila približne 50 % celkového príjmu potravy zveri vo voľnom revíri. Zmes bola tvorená z nasledovných komponentov (v prepočte na sušinu): posekané konáriky a kôra drevín 36,2 %, seno 28,5 %, zrniny 20,5 %, výpalky 11,4 %, minerálne doplnky - 3,4 %.

 

Závery

 

* Experimenty realizované na raticovej zveri poukázali na vysokú výživnú hodnotu kukuričných výpalkov. Z pohľadu raticovej zveri, ale aj ďalších druhov poľovnej zveri je dôležitý najmä vysoký obsah dusíkatých látok, tuku a fosforu.

* Zároveň sme zistili vysokú stráviteľnosť živín obsiahnutých vo výpalkoch, pričom napríklad stráviteľnosť organickej hmoty pri jelenej zveri dosiahla hodnotu 81,02 %.

* V dôsledku vysokého obsahu stráviteľných živín dosahuje preto hodnota metabolizovateľnej energie výpalkov pre jeleniu zver až 11,79 MJ. kg-1. V prepočte na sušinu to je 13,05 MJ. kg-1.

* Doterajšie výsledky z praxe poukazujú na dobré možnosti praktického využitia výpalkov vo výžive zveri. Výpalky je optimálne využiť v kŕmnych zmesiach pre zver v podiele 10 až 20 %, v závislosti od množstva konzumovanej zmesi (g/d). Základom použitia koncentrovaných doplnkov u prežúvavcov je súčasný príjem štruktúrovanej vlákniny.

 

Ing. Matúš Rajský, PhD., Ing. Ivana Majeríková,

Dr. Miroslav Vodňanský, PhD., Ing. Peter Patráš, PhD.

Středoevropský institut ekologie zvěře Brno-Wien-Nitra

 

Institut ekologie zvěře VFU Brno

Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra

Enviral, a.s., Leopoldov

Přiložené dokumenty

Tab-1-2 Tab-1-2 (10,79 KB)
Zpracování dat...