ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Časopis Myslivost

Březen /2013

Metóda odhadu živej hmotnosti na základe hmotnosti vyvrhnutej zveri

Myslivost 3/2013, str. 62  Matúš Rajský
Problematikou živej telesnej hmotnosti raticovej zveri sa zaoberáme už dlhšie obdobie a potvrdzuje sa, že poľovníci vo väčšine prípadov disponujú iba skreslenými poznatkami o skutočných hodnotách hmotností, ktoré dosahuje živá zver, resp. o hodnotách (kg, %), ktoré stráca pri vyvrhnutí. Najvypuklejšie chyby v odhade hmotností pri bežných druhoch raticovej zveri sú najmä pri našom hmotnostne najväčšom zástupcovi - jelenej zveri.

 

 

V časopise Myslivost číslo 9/2011 sme už publikovali pilotný príspevok zaoberajúci sa problematikou vývoja telesných hmotností. Zároveň sme čitateľom prezentovali vzorec pre odhad živej (celkovej) telesnej hmotnosti jelenej zveri na základe známej hmotnosti vyvrhnutej zveri v zberni zveriny (vyvrhnutý jedinec, bez hlavy a ratíc).

V predkladanom príspevku teraz doplníme pre čitateľov ďalšie vzorce pre odhad živej telesnej hmotnosti, a to pre zver srnčiu a diviačiu.

Je potrebné konštatovať, že získavanie podkladov k zostrojeniu prepočítavacích vzorcov bolo prácne, keďže v terénnych podmienkach bolo potrebné najskôr zabezpečiť zaznamenanie hmotnosti celého jedinca hneď po ulovení a následne zaznamenať hmotnosť toho istého jedinca po vyvrhnutí.

V podstate sa ani nie je čo čudovať, že poľovnícka prax nesprávne odhaduje hmotnosť živej zveri, keďže ani dostupné literárne zdroje neposkytujú relevantné informácie k tejto problematike. Význam disponovania reálnymi hodnotami týkajúcimi sa živej telesnej hmotnosti pritom spočíva nielen vo vedeckej hodnote takýchto údajov, ale v praxi napríklad aj pri správnej kalkulácii liečiva pri antiparazitárnej liečbe raticovej zveri. Liečba zveri zároveň predstavuje pre užívateľov poľovných revírov, ale aj iných chovateľov raticovej zveri (napr. farmy) nemalé finančne náklady! V prípade, ak bola živá hmotnosť preliečovanej zveri podhodnotená – a z tohto dôvodu bolo zveri podané nedostatočné množstvo antiparazitárneho prípravku – zver nebola dostatočne preliečená a parazity prežívajú. Tým pádom neboli jednak financie vynaložené efektívnym spôsobom a na druhej strane v dôsledku podhodnotenia účinnej látky – si prežívajúce parazity, ktoré neboli devitalizované môžu vytvárať vytvárajú odolnosť voči použitému liečivu.

Chovateľov môžu okrem iného mýliť aj údaje o priemerných hmotnostiach jednotlivých druhoch raticovej (spárkaté) zveri na príbalových letákoch na samotných antiparazitárnych prípravkoch. Hmotnosti zveri totiž môžu byť v jednotlivých poľovných oblastiach odlišné, a tomu je potom potrebné aj prispôsobiť kalkuláciu potrebného množstva liečiva. Napríklad nie je reálne predpokladať, že priemerný jedinec jelenej zveri dosahuje iba 75 kg živej hmotnosti v zime pri aplikácii liečiva.

V literatúre sa téma hmotností živej zveri objavuje iba ojedinele alebo údaje nie sú dostatočne vysvetlené, to znamená, že často chýba informácia o tom - či sa jedná o hmotnosť živej alebo vyvrhnutej zveri. V mnohých prípadoch autori preberajú z literatúry údaje a tie potom používajú.

V zahraničí sa používajú niektoré rýchle spôsoby odhadu živej telesnej hmotnosti pri vybratých amerických druhoch jeleňovitých hneď po ulovení prostredníctvom merania obvodu hrudníka.

Z našich podmienok sa v ojedinelých publikáciách pojednáva o hmotnostnom rozdiele medzi živou a vyvrhnutou zverou, ale opäť chýbajú presné informácie o tom, či sa jednalo o zver bez ratíc a hlavy.

Podľa niektorých českých a slovenských literárnych zdrojov je možné pôvodnú živú telesnú hmotnosť jelenej zveri odhadnúť tak, že k vyvrhnutej hmotnosti je potrebné pripočítať 25 % a podľa ďalších autorov je to hodnota dokonca iba 20 %! To by znamenalo, že jeleň s hmotnosťou „na háku“ 100 kg mal v pôvodnej živej hmotnosti iba 120 -125 kg? Podľa našich zistení je to však veľmi podhodnotený údaj, pričom k hmotnosti vyvrhnutej zveri je potrebné pripočítať oveľa viac percent. Vplyvom aj takýchto tvrdení poľovníci podhodnocujú omylom živú hmotnosť zveri, keďže pripočítavajú iba nedostatočné množstvo „kilogramov“ k hmotnosti ulovenej zveri známej zo zberne zveriny (vyvrhnutý jedinec, bez hlavy a ratíc).

V predkladanej práci sme sa zamerali na vyhodnotenie telesných hmotností jedincov raticovej zveri tesne po ulovení (v celku) a tých istých jedincov aj po vyvrhnutí bez hlavy a ratíc. Z týchto podkladov sme stanovili prepočítavacie koeficienty do vzorcov pre jednotlivé druhy raticovej zveri, pomocou ktorých bude možné v praxi rýchlo odhadnúť pôvodnú hmotnosť živého jedinca na základe známych údajov zo zberne zveriny (hmotnosť vyvrhnutej zveri, bez hlavy a ratíc).

Pri jelenej zveri je možné orientačne na odhad živej telesnej hmotnosti použiť koeficient 0,63, to znamená, že po vyvrhnutí uloveného jeleňa sa jeho hmotnosť znižuje približne o 37 %.

Na základe doterajších meraní je možné konštatovať, že uvedený koeficient napr. pri dospelých jeleňoch (samcoch) kolíše minimálne, a to v v prevažnej väčšine prípadov v rozpätí 5 %, čo je z hľadiska presnosti odhadu živej telesnej hmotnosti jedinca podľa nášho vzorca pre potreby praxe dostatočne presné.

hmotnosť živého jeleňa = hmotnosť vyvrhnutého jeleňa v koži bez hlavy a ratíc / koeficient 0,63. Príklad: Pri hmotnosti vyvrhnutého jeleňa v koži bez hlavy a ratíc napr. 150 kg, vykonáme prepočet na živú hmotnosť nasledovne: 150 kg / koeficient 0,63 = 238,1 kg

 

Pri srnčej zveri sme stanovili prepočítavací koeficient na úrovni 0,62, to znamená, že po vyvrhnutí uloveného srnca sa hmotnosť znižuje približne o 38 % - čo je hodnota veľmi podobná, takmer identická ako pri jelenej zveri. Kolísanie hodnôt koeficientu okolo tohto priemeru bolo podobne ako v prípade jelenej zveri v prevažnej väčšine meraní do 5 %.

 

V prípade jelenej a srnčej zveri z doterajších sledovaní vyplýva, že podiel vývrhu (vnútorností, krvi), hlavy a ratíc je podstatne väčší ako uvádzajú literárne údaje. V prípade jeleňa a srnca je to v priemere 37 - 38 % z pôvodnej celkovej hmotnosti! Pozor však na matematicko štatistické interpretácie. Niečo iné je, keď hovoríme o percentách, ktoré treba pripočítať k hmotnosti vyvrhnutého jedinca – aby sme správne odhadli pôvodnú živú hmotnosť a zase niečo úplne iné sú percentá, ktoré jedinec stráca pri vyvrhnutí! Jedná sa o odlišný uhol pohľadu.

Podľa nami navrhnutého vzorca vypočítame živú hmotnosť jeleňa tak, že hmotnosť vyvrhnutého jedinca „na háku“ 150 kg delíme koeficientom 0,63, pričom získame po zaokrúhlení údaj 238,1 kg. Znamená to, že živá hmotnosť bola 238,1 kg a po vyvrhnutí má už kus iba 150 kg, čiže stratil oproti pôvodnej hmotnosti približne 88,1 kg (37 %) – hlava, vnútornosti, krv, ratice (spárky).

Ak by sme však uvažovali v rovine koľko percent treba pripočítať k vyvrhnutej hmotnosti, tak to už je ako sme povedali odlišný uhol pohľadu, pri ktorom sa v praxi opäť robia chyby. Z matematického hľadiska nestačí k hmotnosti vyvrhnutého jeleňa o hmotnosti 150 kg „na háku“ pripočítať 37 %, lebo to by sme dostali hodnotu iba 205,5 kg (150 x 1,37 = 205,5). Pozor teda na úplne nepresné odhady – živej hmotnosti z hmotnosti známej „na háku“.

Tvrdenia o potrebe pripočítať 25 % k hmotnosti vyvrhnutej zveri sú už úplne chybné. V takomto prípade by predsa vyvrhnutý jeleň o hmotnosti 150 kg „na háku“ dosahoval v pôvodnej živej hmotnosti iba 187,5 kg (150 x 1,25). Keď už sa na prepočet pozeráme z tejto strany, tak k hmotnosti vyvrhnutého jedinca je potrebné pripočítať nie 25 %, ale je ju potrebné navýšiť približne o 59 % (čiže takmer o 60 %)! To znamená, že ak má vyvrhnutý dospelý jeleň „na háku“ 150 kg, tak jeho pôvodnú živú hmotnosť odhadneme navýšením vyvrhnutej hmotnosti o 59 % (150 x 1,59) = približne 238 kg. Keďže to pri percentuálnych vyjadreniach môže viesť k mylným záverom - odporúčame v praxi používať vzorce, ktoré sme navrhli, predíde sa tým nepresnostiam.

 

hmotnosť živého srnca = hmotnosť vyvrhnutého srnca v koži bez hlavy a ratíc / koeficient 0,62. Príklad: Pri hmotnosti vyvrhnutého srnca v koži bez hlavy a ratíc napr. 17 kg, vykonáme prepočet na živú hmotnosť nasledovne: 17 kg / koeficient 0,62 = 27,4 kg

 

Pri vyvrhovaní a odovzdávaní diviačej zveri sa ponecháva hlava, preto sme aj celkovú telesnú hmotnosť dávali do pomeru pri tomto druhu zveri k hmotnosti vyvrhnutého diviaka v koži bez ratíc, ale s hlavou. Pri meraní hmotností diviačej zveri sme výsledky predbežne rozdelili do dvoch kategórií: (1.) diviačia zver do veku 1 roka a (2.) diviačia zver vo veku vyššom ako 1 rok.

Z výsledkov vyplynulo, že prepočítavacie koeficienty sa líšia v závislosti, či sa jedná o mláďatá, alebo o dospelú zver. Jednou z príčin je aj mohutnosť hlavy a krku dospelej zveri, ktorá zostáva s telom pri vyvrhovaní, čiže percentuálne vyjadrenie hmotnosti „na háku“ je tým pádom čiastočne ovplyvňované.

Pre zver do 1 roka sme stanovili prepočítavací koeficient na úrovni 0,73, to znamená, že po vyvrhnutí (a ponechaní hlavy) uloveného jedinca max. do veku 1 roka sa hmotnosť znižuje v priemere o 27 %.

V prípade dospelých diviakov sme koeficient stanovili na úrovni 0,79, čiže hmotnosť po vyvrhnutí (a ponechaní hlavy) sa znižuje približne o 21 %.

 

hmotnosť živého diviaka do veku 1 roka = hmotnosť vyvrhnutého diviaka v koži s hlavou ale bez ratíc / koeficient 0,73. Príklad: Pri hmotnosti vyvrhnutého diviačaťa v koži s hlavou a bez ratíc napr. 32 kg, vykonáme prepočet na živú hmotnosť nasledovne: 32 kg / koeficient 0,73 = 43,8 kg

 

hmotnosť živého diviaka vo veku viac ako 1 rok = hmotnosť vyvrhnutého diviaka v koži s hlavou ale bez ratíc / koeficient 0,79. Príklad: Pri hmotnosti vyvrhnutého diviaka vo veku vyššom ako 1 rok v koži s hlavou a bez ratíc napr. 80 kg, vykonáme prepočet na živú hmotnosť nasledovne: 80 kg / koeficient 0,79 = 101,3 kg

 

Zmeny telesnej hmotnosti raticovej zveri sú podmienené do veľkej miery sezónne. Napríklad jeleň dosahuje najvyššiu hmotnosť koncom leta po ukončení rastu parožia pred začiatkom ruje. V tomto období sa však loví iba minimálne, a preto sa poľovníci dostávajú do kontaktu s hmotnostne najväčšími jeleňmi iba zriedka. Keďže jeseň a s ňou súvisiaca ruja predstavuje pre jeleňa znížený príjem potravy a súbežne výrazne zvýšený výdaj energie – dochádza k značnému poklesu telesnej hmotnosti, a to 50 až 100 kg v závislosti od veľkosti jeleňa a intenzity jeho aktivity.

               

Poľovnícky rok sa skončil a užívatelia revírov sa pripravujú na novú sezónu. Prebieha obdobie, keď sa sumarizuje a plánuje. Týmto príspevkom sa zároveň opäť obraciame na prax v Českej aj Slovenskej republike s výzvou na spoluprácu.

Ak máte záujem prispieť k rozšíreniu poznatkov týkajúcich sa problematiky telesných hmotností raticovej zveri – môžete sa zapojiť do nášho výskumu prostredníctvom poskytnutia nasledovných údajov o hmotnosti uloveného jedinca (obidve pohlavia jelenej, srnčej, danielej, muflonej, diviačej zveri): (1) telesná hmotnosť hneď po ulovení – nevyvrhnutý jedinec, (2) hmotnosť toho istého jedinca po vyvrhnutí v koži bez hlavy a ratíc (v prípade diviačej zveri aj s hlavou).

Získané podklady pre konečné spresnenie prepočítavacích vzorcov budú slúžiť v prospech manažmentu zveri.

Kontakt: rajsky@cvzv.sk

 

Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD., doc. MVDr. Dušan RAJSKÝ, PhD., Ing. Miroslav MINÁRIk

Středoevropský institut ekologie zvěře Brno, Viedeň, Nitra

Institut ekologie zvěře VFU Brno

Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra

Technická univerzita Zvolen

 

Zpracování dat...