O tom , že mnohým poľovníkom obhospodarujúcim poľovné revíri s malou zverou , nie je jej osud ľahostajný sme sa mohli presvedčiť dňa 320.5.2013 v prostredí zrenovovaného kaštieľa v Mojmírovciach v okrese Nitra. Členovia PS Bažant Mojmírovce a Breza Poľný Kesov za spolupráce PD Mojmírovce sa rozhodli usporiadať seminár na tému spolupráca poľovníkov a poľnohospodárov – nová šanca pre malú zver. Odbornými garantmi seminára boli Doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSC., z Centra výskumu živočíšnej výroby v Nitre a PaedDr. Imrich Šuba, riaditeľ Slovenskej poľovníckej komory.
Úvodný referát Tvorba modelových prvkov územného systému ekologickej stability v poľnohospodárskej krajine autoriek Zity Izakovičovej a Dagmar Štefunkovej z Ústavu krajinnej ekológie SAV Bratislava bol zameraný na realizáciu prvkov ÚSES v poľnohospodárskej krajine. Koncepcia územného systému ekologickej stability sa zameriava na postupný prechod ku celoplošnému diferencovanému systému zachovania ekologicky vyhovujúcej krajinnej štruktúry uskutočňovanej diferencovaným spôsobom využívania. Realizáciu prvkov USES v poľnohospodárskej krajine uskutočnili v katastroch obcí Suchá n. Parnou a Zvončín v okrese Trnava.
V dôsledku intenzívneho rozvoja poľnohospodárstva bola z krajiny odstránená takmer všetka vegetácia vrátane remíz, vetrolamov a ostatnej líniovej vegetácie. To spôsobilo pri pestovaní jednoročných kultúr na veľkých plochách ornej pôdy vodnú a veternú eróziu a nepriaznivý vplyv na rozmnožovanie a migráciu živočíchov ako aj úbytok poľovnej zveri. Z uvedeného dôvodu tu realizovali výsadbu biokoridoru, ktorý tvorí pás ornej pôdy, ktorý z oboch koncov nadväzuje na líniové krovinové a stromové porasty. Pozemok s ideálnou šírkou pre biokoridor lesného charakteru 15 – 25 m, nebolo možné z viacerých príčin získať. Aj šírka 3 m biokoridoru pri dĺžke 600 m predstavuje pozemok s rozlohou 1,5 ha. Plocha biokoridoru je vo vlastníctve poľnohospodárskeho podniku, ktorý zmluvne poskytol pozemok a údržbu vykonáva Poľovnícke združenie v Suchej nad Parnou. Vo svojom závere konštatujú, že pre vlastníka, alebo užívateľa pôdy všímajúc si hlavne ekonomickú efektívnosť, pri súčasných požiadavkách na ideálne priestorové parametre plochy ako funkčného prvku USES je problematické takýto pozemok získať, najmä keď si uvedomíme pri tejto rozlohe náklady na realizáciu a údržbu.
Autori Jaroslav Slamečka, Jozef Gašparík a Tomáš Sládeček sa zamerali na tému Súčasný stav a možnosti ekologizácie životného prostredia zveri v agrárnej krajine. Podľa autorov veľkoplošné poľnohospodárstvo prinieslo hromadnú likvidáciu krajinnej zelene, vysoké výmery monokultúr, neekologické agrotechnické zásahy a zníženie biodiverzity. Tento stav sa neprejavil len na poklese početnosti poľovnej zveri, ale aj na celkovom ochudobnení krajiny o mnohé druhy fauny a flóry.
V prieskume ktorý robili v náhodne vybratých 16 revírov zistili, že najvyššia výmera parciel bola 300 ha. Priemerná veľkosť parcely v týchto revíroch bola 59 ha. Plochy repky v porovnaní s rokom 1936 sa zvýšili až 82 násobne. Výmery kukurice trojnásobne. Výmery pozitívne pôsobiacich plodín poklesli a naopak výmery plodín s negatívnym účinkom na poľovnú zver vzrástli. V sledovaných 16 revíroch sa pestuje 5 hlavných plodín, ktoré zaberajú spolu 84 % ornej pôdy, kukurica 26 %, pšenica 22 % , jačmeň 16%, slnečnica 11 % a repka 9 %. Veľmi negatívny účinok má plošná aplikácia rodenticítov najmä na zajačiu zver.
Aj oni sa stotožňujú s tým, že na úkor rastlinnej výroby nemôžeme zaberať veľké plochy pôdy pre zver. Plochy môžeme získať formou prenájmu, alebo nákupom. Iná možnosť je rekonštruovať existujúce prestarnuté porasty remízok a vetrolamov.
Najväčšiu ekologickú hodnotu pre živočíchy majú početné krátke , nie príliš úzke remízky. Veľmi pozitívne pôsobia zdvojené remízky, ktoré tvoria dve línie rozdelené úzkym políčkom pre zver. V týchto remízkach na dĺžke 100 m žije také isté množstvo vtákov ako na 590 m jednotlivých a o 50 % viac druhov. Tieto remízky častejšie navštevuje srnec a zajac. Jarabica najviac obľubuje 10 – 15 m dlhé zdvojené remízky.
Vetrolamy by nemali byť užšie ako 10 m. Vzhľadom na odlišnú štruktúru vytvárajú viac mikrobiotopov ako remízky. Vysádzanie stromových pásov, najmä topoľov bez podrastu do krajiny neprináša ekologický význam. Moderné sa stalo spilovanie spodných etáži konárov. Takéto porasty len zvyšujú rýchlosť vetra pri zemi a slúžia ako dobrá rozhľadňa pre dravé vtáky. Prítomnosť takýchto pásov má viac negatívny význam. Pri vetrolamoch platí zásada : hore svetlo – dolu tmavo (husto).
Najväčšie problémy rastlinnej výroby sú: nedostatok potravy pre zver v zimnom období, nedostatok potravy pre poľnú zver po žatve a nedostatok krytu a refúgií pre poľnú zver v nevegetačnom období. V revíri pre malú poľnú zver by malo byť počas celého roka 10 % atraktívnej plochy na ktorých nájde obživu. Vhodné je, ak môže zostať časť strniska nezoraná do jari. Na týchto plochách vyklíčia zberové straty a iné byliny, ktoré poskytujú potravu cez zimu. Pri hodnotení vplyvu políčok pre zver zistili, že ich zver navštevuje počas celého dňa. Zajace zo vzdialenosti do 500 m. Cesta ako zvýšiť stavy zveri je vytvárať dobré životné prostredie a nie vypúšťanie zveri do zlého prostredia.
Udržateľný poľovnícky manažment malej zveri v Maďarsku . Autorom tohto príspevku bol Sandor Faragó. Konštatoval, že popri všetkých vplyvoch, najvýraznejším negatívnym javom na populáciu voľne žijúcej zveri, je degradácia životného prostredia, jeho strata, prípadne fragmentácia, alebo jeho zamorenie. Tieto prvky majú výrazne horší vplyv ako poľovnícke hospodárenie.
Jarabica - bola identifikátorom poľného životného prostredia zažila svoj tragický koniec vďaka intenzívnemu poľnohospodárstvu. Z 1,2 milióna jedincov sa populácia znížila v roku 2012 na cca 20 000 jedincov.
Bažant – vďaka intenzívnemu vypúšťaniu v roku 1988 bol odhad populácie 2,5 milióna jedincov. V roku 1985 sa vypustilo 1 352 053 bažantov, pričom početnosť JKS bola 1 274 181 bažantov. Odhad populácie v roku 2012 bol 678 838 jedincov a odlov v roku 2011 iba 379 835 kusov.
Zajac – odhad početnosti zajaca poľného bol v roku 1962 1,5 mil. jedincov a úlovok sa pohyboval okolo 600 000 kusov. V roku 2012 bol JKS 497161 zajacov a úlovok v roku 2011 134 143 kusov.
V roku 1950 z územie Maďarska pripadalo 59 % na poľnohospodársku pôdu a 16 % na lúky, 13 % tvorila lesná pôda, 4 % sady a vinice a 8 % vyňatej pôdy. Za 60 rokov sa výmera poľnohospodárskej pôdy znížila na 48 % a pasienkov o 8 %. Percento lesnej pôdy vzrástlo na 21 %. Strata plochy pre malú zver predstavuje 1,8 milióna ha, pritom používanie umelých hnojív sa za posledných 25 rokov vzrástlo päťnásobne a prípravkov na ochranu rastlín dvojnásobne. Uvedené negatívne javy v spojení s vysokým stupňom mechanizácie znamenali významný negatívny vplyv. To všetko malo za následok odhliadnuc od politického zriadenia a vlastníckych vzťahov sa stavy malej zveri znížili celoplošne.
Agroenviromentálne opatrenia a ich využitie pre poľovnícke hospodárenie. Autormi tohto referátu boli Peter Marada, Lubomír Křikava a Libor Křikava. Na poľnohospodárskej pôde sa neustále zvyšujú výmery parciel a s tým súvisiace monokultúry pestovaných plodín, aby mohli byť využité široko záberové vysoko intenzívne a výkonné poľnohospodárske stroje, ktoré sú likvidačné pre veľké množstvo malej zveri. Taktiež sa zvyšuje použitie chemických prostriedkov na ochranu rastlín.
V rokoch 2014 – 2020 ak budú chcieť poľovníci založiť minimálny čo do výmery kŕmny, alebo nektarodárny biopás na ktorý budú chcieť získať podporu z Programu rozvoja vidieka vo forme dotácie budú musieť hospodáriť na parcele, ktorá má rozlohu 2 ha poľnohospodárskej pôdy. Parcela musí byť široká minimálne 12 m. Pre biopás o veľkosti 12x30 m musí byť minimálna výmera 0,72 ha ornej pôdy.
Okrem tejto alternatívy sú pripravované podmienky, ktoré by značne skomplikovali malým užívateľom ornej pôdy ako aj poľovníkom a iným ochrancom prírody budúce využívanie biopásov ako osvedčeného a finančne podporovaného nástroja rozvoja vidieka.
Autori Jakub Hruška a Václav Zámečník predniesli referát Zhodnotenie stavu českej poľnohospodárskej krajiny vo vzťahu k zveri – môže petícia ovplyvniť žalostný stav krajiny a zvere ?
V priebehu necelých 10 mesiacov sa podpísalo pod petíciu „ Za obnovu poľnohospodárskej krajiny“ viac ako 25 000 obyvateľov, ktorí nie sú spokojní s tým, ako dnešná krajina vyzerá. Požadujú od vlády, parlamentu a príslušných ministerstiev, aby verejné prostriedky zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky zabezpečili verejné hodnoty. Krajinu v ktorej budú môcť prežívať nie len motýle, jarabice alebo zajace, a súčasne bude prístupná ľuďom a jej produkčná hodnota zostane zachovaná pre budúce generácie. Žiadajú všetkých, ktorým na krajine záleží, aby myšlienky petície šírili a pripomínali ich na obecných zastupiteľstvách. Žiadajú, aby majitelia pôdy dbali na to,ako na nej nájomcovia hospodária.
Štruktúra porastov a pestovné opatrenia ako jeden z aspektov revitalizácie životného prostredia pre malú zver. Referát autorov Imricha Šubu a Štefana Engela bol zameraný na nevyhovujúcu funkčnú účinnosť lesných ekosystémov v bažantniciach. Všeobecne sa stáva poznatok o pestovnom zanedbaní lesných porastov najmä v jadre bažantníc. Predovšetkým tam chýbajú ihličnaté dreviny, ktoré majú širšiu účinnosť ako celoročne kryciu, hradovaciu, mikroklimatickú a estetickú. Drevinové zloženie nie je v plnom rozsahu vyhovujúce na zabezpečenie prioritnej poľovníckej funkcie.
Autori Jarmila Matoušková a Martin Ernst si pripravili referát na tému Vplyv poľovníckeho a poľnohospodárskeho managementu na populáciu zajaca poľného v poľovnom revíri Němčice nad Hanou za obdobie 1918 – 2013. Poľovný revír má výmeru 1 035 ha . Za uvedené roky sa tu ulovilo iba 8 diviakov. Z toho 6 v posledných rokoch. Od roku 2008 sledujú u zajačej zveri sexuálny index ktorý sa pohybuje v rozmedzí od 0,42 do 0,56. Reprodukčná hodnota sa pohybovala od 1,46 do 4,71 a rozmnožovací koeficient od 0,54 do 2,11, pričom najvyššie hodnoty boli vykázané v roku 2012. Priemerná veľkosť obhospodarovaných pozemkov bola v roku 1938 0,55 ha a v roku 2009 to bolo 10,05 ha.
Vplyv farmových chovov pernatej zveri na voľne žijúcu zver. Autorom tohto referátu bol Pavel Forejtek. Výrazný pokles stavov jarabíc bol hlavným dôvodom pre založenie umelých chovov. Technológia znášky, liahnutia, odchovu a vypúšťania boli rýchle zvládnuté. Základným chybným krokom bolo, využiť tieto odchované jarabice k posilneniu stavov voľne žijúcich populácií a reintrodukcii do oblastí, kde stavy jarabíc poklesli na minimum. Jarabice neboli vôbec určené na lov . Napriek veľkým finančným nákladom tento efekt vypúšťania bol takmer bezvýznamný. Reprodukcia odchovaných a vypustených jarabíc je takmer nulová.
Podobne po poklese stavov voľne žijúcich bažantov sa začalo s ich farmovým chovom. Medzi pozitívne hodnotenie možno zaradiť iba zachovanie možnosti lovu tohto druhu zveri a získanie diviny. Umelý chov z voľne žijúcej zveri pôsobením domestikačného tlaku celého systému odchovu a vypúšťania hospodárske zviera. Aj u tohto druhu je takmer úplná strata reprodukčných inštinktov. Šľachtenie bažantov okrem klasického sfarbenia prinieslo veľkú škálu sfarbenia jedincov. Veľkým negatívom umelého chovu , predovšetkým ich vypúšťania je nemorálny pokles etiky lovu tejto zveri.
Aj umelý odchov kačice divej je veľmi dobre zvládnutý. Veľkým problémom pri ich love je donútiť ich vzlietnuť. Umelé chovy ukázali, že nemôžu slúžiť k posilneniu či reintrodukcii divo žijúcich populácií.
Kontrola zdravia malej zveri – vybrané choroby a patologické stavy. Autormi tohto referátu sú Dušan Rajský, Pavel Forejtek, Matúš Rajský, Peter Garaj, Ján Chladný a Miroslav Vodňanský. Smernica veterinárnej starostlivosti vo svojom doplnku z roku 1998 upravila veterinárnu starostlivosť o poľovnú zver a ostatné voľne žijúce zvieratá. V aktualizovanej podobe platí aj v súčasnosti, zohľadňuje národnú legislatívu na úseku veterinárnej starostlivosti v SR a príslušnú legislatívu Európskej únie. Autori oboznámili účastníkov z najrozšírenejšími chorobami malej poľovnej zveri.
Tomáš Sládeček,Ladislav karika,Jaroslav Slamečka,František Karika a František Szkuby pripravili referát Vplyv ekologizačných opatrení v krajine na poľnohospodársku výrobu a populácie malej zveri v katastri obce Lehnice. V spolupráci s firmou Agripent s.r.o. a PZ Lehnice ( vedenie oboch subjektov tvoria tie isté osoby) boli navrhnuté zmenené osevné postupy a vyčlenené plochy pre miešanky pre zver. Podnet k tomu dalo vyhlásenie Chráneného vtáčieho územia Lehnice v roku 2005, čím sa poskytla možnosť čerpania rôznych dotácií z programu rozvoja vidieka na Ochranu biotopov a na zakladanie stabilizačných pásov. Štátna ochrana prírody odkúpila 21,39 ha pôdy s cieľom založenia trvalého trávneho porastu. Celkove sa vytvorilo od roku 2007 spolu už s existujúcimi 13 TTP s celkovou výmerou 33,02 ha. Priemerná výmera parciel sa znížila z 23,2 v roku 2005 na 12,5 ha v roku 2012 a počet parciel vzrástol od roku 2005 zo 73 na 151 v roku 2012.
Od roku 2008 sa vysieva 21 políčok o výmere 16,57 ha. Seje sa cirok a kukurica, ktoré nahrádzajú krovitú etáž vedľa remízok a vetrolamov. Priaznivým vplyvom je že v posledných rokoch sa zvyšuje počet odlovených medailových srncov. Poľnohospodársky podnik pestuje 8 hlavných druhov plodín. Okrem toho na produkciu osiva pestujú šošovicu, hrach, cirok, ľadenec rožkatý, a rôzne druhy tráv. Na výmere 400 ha vysievajú ako medziplodiny horčicu, facéliu (svazenka)a pohánku z ktorej sa získava aj osivo. Tieto opatrenia sa priaznivo odzrkadľujú na počtoch a produkcii malej zveri.
Zmena štruktúry krajiny a sprievodná zeleň južného Roudnicka z pohľadu zveri. Autori Jiří Janota, Jitka Kútová, Blanka Kottová a Lenka Melicharová porovnávali zmeny v tejto časti krajiny na základe súčasných orografických máp a historických mapových podkladov z roku 1840. Zistili že na tomto území nedošlo k úbytku zelene, iba sa zmenili výmery v jednotlivých sledovaných kategóriách. Pri syntetickom zobrazení migračného dosahu lesa , remízok a trvale trávnych porastov boli ako v minulosti, tak aj v súčasnosti objavené miesta, ktoré nie sú dostatočne pokryté. Práve sem by sa mala sústrediť starostlivosť pre zlepšovanie podmienok zveri a vytvoriť tak nové útočištia, ktoré pomôžu zmierniť negatívne dopady ľudských aktivít v krajine.
Ján Vrba jeden z organizátorov odborného seminára z PS „Breza“ Poľný Kesov predniesol referát z názvom , ktorý bol aj ústredným názvom Spolupráca poľovníkov a poľnohospodárov - nová šanca pre malú zver. Je veľmi dôležité a rozhodujúce uvedomiť si v radoch prvovýrobcov, že poľnohospodári aj poľovníci existujú v jednom teritóriu. Vzájomnou spoluprácou, otvorenou výmenou názorov, pomenovaním požiadaviek smerujúcich z oboch strán k vylepšeniu fauny a flóry sa skôr dopracujú k úspechu, ktorý ocenia obe strany a možno aj budúcnosť. Predseda PD Mojmírovce v roku 2009 zvolal okolité poľovnícke združenia, ktoré uviedol heslom „Vráťme prírode to, čo sme jej svojou činnosťou zobrali“. PZ Poľný Kesov a PZ Mojmírovce na výzvu reagovali kladne. Jednou z oblastí posunúť úroveň starostlivosti o malú zver sú priame kontakty poľovných hospodárov s agronómom a mechanizátorom pri osevných plánoch, rešpektovaní poľovných požiadaviek – políčok pri obrábaní veľkých parciel, poskytovaní mechanizácie PD. Rešpektovať plochy vyčlenené pre zver najmä pri aplikáciách postrekových látok a dodržiavanie postupov.
Je presvedčený, že proces, ktorý naštartovali prinesie ovocie. K prebudovaniu myslenia prvovýrobcov a členov poľovníckych organizácií stačí málo, vôľa, chuť a dôvera. Nahlas vysloveným konečným cieľom, nie je zabezpečenie komerčných poľovačiek. Predovšetkým je vrátiť jarabice a bažanty do prostredia v ktorom mali domovské stanovištia a v takom počte ako to bolo v 60. rokoch. Pre dosiahnutie tohto cieľa chcú pravidelne organizovať semináre s aktuálnou tematikou s cieľom výmeny poznatkov z jednotlivých oblastí v chove malej zveri.