Obojpohlavnosťou – odborne označovanou v humánnej a veterinárnej medicíne termínom hermafroditizmus, sme sa už pri zveri zaoberali. Takéto informácie z poľovníckej praxe sporadicky prichádzajú aj pri ulovení obojpohlavných jedincov raticovej zveri. Dokladový materiál, teda vzorka orgánov sa však v teréne pri ošetrovaní zveri obvykle neodoberá, a pre laboratórne vyšetrenie a odborné vyhodnotenie prípadu je len fotografia takého jedinca, alebo orgánov nepostačujúca. Preto sa pri zveri bez komplexného posúdenia a testovania o vlastnej príčine a forme obojpohlavnosti u konkrétneho jedinca môžeme len domnievať.
Pre úvod do problematiky je potrebné spomenúť, že pri hermafroditizme „pravom“ vykazujú obojpohlavný charakter okrem pohlavných žliaz aj vývodné pohlavné cesty.
Hermafroditizmus „nepravý“, nazývaný aj pseudohermafroditizmus je charakterizovaný prítomnosťou pohlavných žliaz jedného pohlavia, ale exteriér jedinca má čiastočne, alebo úplne charakter opačného pohlavia. Niekedy sa pre anomálie pohlavných orgánov používa aj termín intersexualita, takýto prípad sme opísali pri ulovenom jeleňovi - parochniarovi z okresu Lučenec. Oproti hermafroditizmu je pojem intersexualita podstatne širší a zahŕňa rôzne stupne nepravidelnosti vo výskyte znakov oboch pohlaví.
Jednou z najčastejšie zisťovaných porúch reprodukčných orgánov samcov jeleňovitých je kryptorchizmus, teda anomália, pri ktorej semenníky pri zostupe do mieška uviaznu v slabinovom kanáli, alebo zostávajú v brušnej dutine. Semenník je tvorený parenchýmom, ktorého podstatnú časť predstavujú stočené semenotvorné kanáliky – v ktorých sa za fyziologického stavu (teda ak sa nejedná o kryptorchidný semenník) zisťujú rôzne vývojové štádiá spermií.
Obojstranné kryptorchidy sú považované za neplodné, ako jeden z dôvodov sa uvádza vyššia vnútorná teplota v brušnej dutine, zabraňujúca normálnej spermiogenéze. V parenchýme semenníkov sú však aj podporné bunky - nazývané Sertoliho a bunky intersticiálne – označené ako Leydigove. Činnosť týchto buniek spôsobuje, že tkanivo kryptorchidného semenníka z hľadiska hormonálnej aktivity v rôznom rozsahu môže byť funkčné a produkcia samčích hormónov prebieha. Špecifický pohlavný hormón – testosterón spolu s ďalšími androgénmi (samčími hormónmi) vznikajúcimi v semenníku, okrem funkcií pri vzniku a diferenciácii pohlavia, stimulujú aj tvorbu druhotných pohlavných znakov, rast parožia, parochne a tiež aj sexuálne správanie samcov.
Sprievodným znakom kryptorchizmu pri samcoch jeleňovitých je často práve vznik parožia typu parochne, ktorá sa ako hormonálna porucha zisťuje výnimočne aj medzi samicami, najmä pri srnách.
Teraz by sme však chceli zamerať pozornosť čitateľov na srnu – parochniarku, uvádzanú pred nedávnom na stránkach časopisu Myslivost, a doplniť základnú informáciu o najnovšie výsledky laboratórnych (histologických) vyšetrení, ale aj opätovného preskúmania fotodokumentácie vyhotovenej pri pitve zvieraťa, a ich porovnanie so zakonzervovaným biologickým materiálom, ktoré preukázali jedinečnosť tohto prípadu hormonálnej poruchy. Teda, že súčasne išlo o uhynutú srnu s parochňou, ktorá bola gravidná (obr. 1 a 2 – snímok D. Rajský) s nálezom dvoch plodov, ktorých veľkosť bola rozdielna (obr. 3 – snímok I. Trnka). V plodovom vaku je zreteľný, a veľkosťou k ročnému obdobiu (marec) primerane vyvinutý srnčí plod (obr. 4 – snímok I. Trnka) so odtokom plodovej tekutiny po punkcii steny vaku (obr. 5 – snímok D. Rajský).
Aj keď nie je zámerom článku opisovať anatomické pomery a zloženie reprodukčných orgánov jeleňovitých, nemožno pri posudzovaní zmieneného prípadu obísť ich niektoré morfologické charakteristiky. Týka sa to aj placenty, ktoré sa podľa situovania rezorpčných plôch a klkov delia na dve základné skupiny.
Napríklad pre diviačiu zver je charakteristická „placenta diffusa“ a drobné klky na celom povrchu zárodočného obalu (choria). Pre jeleňovité je typická „placenta cotyledonata“, ktorej klky sú okrskovite sústredené do oválnych útvarov nazývaných „kotyledony“, ktoré sa spájajú s bezžlaznatými okrskami maternicovej sliznice - „karunkulmi“. Miesto spojenia „kotyledonu“ a „karunkulu“ sa nazýva „placentóm“. Pri srnách sa na oboch maternicových rohoch môže vyskytovať po troch až päť karunkulov.
Medzi vnútornými orgánmi srny – parochniarky, bol z orgánov odobratých pri pitve detegovaný (medzi kotyledonmi placenty) útvar vajcovitého tvaru (na fotografii označený šípkou) a zobrazený na obr. 6 (snímok D. Rajský).
Histologickým vyšetrením sa zistilo, že sa jedná o tkanivo semenníka bez prítomnosti spermiogenézy (obr. 7 – Ľ. Danihel) a zviera teda súčasne hodnotíme aj ako kryptorchida. Vzhľadom k dokázanej gravidite a (histologickému potvrdeniu tkaniva placenty) zobrazenému na (obr. 8 – Ľ. Danihel), môžeme pri tomto kurióznom prípade hovoriť aj o obojpohlavnosti, teda o hermafroditovi, alebo intersexuálnom jedincovi.
Príspevok je zameraný na prehĺbenie poznatkov, ale najmä na zvýšenie záujmu poľovníckeho terénu o monitorovanie hormonálnych porúch a patologických stavov reprodukčných orgánov pri zveri. Predpokladáme, že ich frekvencia je v populáciách raticovej zveri podstatne vyššia, ako sú ohlásené prípady. Predložená fotodokumentácia by mohla zaujať čitateľov, najmä z poľovníckej praxe a orientovať ich pozornosť pri obhliadke, vyvrhovaní a ošetrovaní ulovenej zveri aj týmto smerom.
Do úvahy treba zobrať fakt, že praktický poľovník vlastne nemá možnosť „kontaktu“ s fyziológiou a patológiou gravidity pri zveri – nakoľko v čase poľovníckej sezóny na samičiu raticovú zver, sa pri ulovenej zveri s pokročilejšou graviditou nestretne.