Přesvědčujme pádnými argumenty
Myslivost 3/2015, str. 55 Oldřich Koudelka
Rozhovor s členem Redakční rady Myslivosti Ing. Jozefem Herzem, PhD.
Od narození kolovala v jeho žilách „zelená krev“. A také touha poznávat dosud nepoznané, objevovat nové. Touha vzdělávat se, ale rovněž se o své poznatky a postřehy dělit s druhými, kteří mají podobné či blízké zájmy.
Proto začal již jako středoškolák psát do novin a časopisů, aby se nakonec stal mysliveckým novinářem i autorem početných monografií. Není náhodou, že se stal jednou z nejvýraznějších a nejuznávanějších osobností slovenské myslivosti posledních desetiletí a je jí dodnes.
Není rovněž náhodou, že slovenskou odbornou veřejnost zastupuje v Redakční radě časopisu Myslivost.
Blížících se sedmdesátých narozenin Ing. Jozefa Herze, PhD. jsme využili k tomu, abychom mu položili několik otázek.
Jelikož tě již nějaký ten čas znám, vážím si tě, tak se musím domnívat, že patříš mezi mimořádně činorodé seniory. Jak vypadá běžný den, týden, měsíc novopečeného sedmdesátníka?
„Môj kalendár je pravidelne dopredu zaplnený termínami akcií. Žiaľ, nesplnil sa sen mojej manželky, že po odchode do dôchodku budem väčšinou doma, aj keď vedela, že sa nevzdám vychádzok do revíru. Musím sa priznať, že do roku 2012, tých aktivít bolo oveľa viac. Keď som mesiac preležal v nemocnici, uvedomil som si , že je načase z aktivít trochu ubrať. Vzdal som sa funkcie tajomníka OPK (Obvodnej poľovníckej komory) a koncom roka ďalších funkcií v okresných orgánoch. Od vzniku okresnej organizácie SPZ v Partizánskom som robil predsedu hodnotiteľskej komisie a zostavoval katalóg trofejí.
Ako člen Slovenskej hodnotiteľskej komisie sa naďalej zúčastňujem ako dozor na chovatelských prehliadkach. Okrem toho ročne navštívim okolo piatich chovateľských prehliadok v iných okresoch. Pravidelne navštevujem chovateľskú prehliadku v okrese Zlín.
Každý mesiac sa konajú nejaké poľovnícke akcie, kynologické, osvetové ako k Júnu mesiacu poľovníctva, Dni sv. Huberta, či výstavy alebo semináre. A koncom roka spoločné polovačky, ktoré považujem predovšetkým za spoločenskú udalosť.“
Tvoje jméno je natrvalo spojeno s rozvojem slovenské myslivosti v posledních několik desetiletích. Jak vnímáš její současný stav? Kontinuitu minulého, současného a příštího?
„Už počas vysokoškolských štúdií som bol úzko prepojený prostredníctvom Doc. Ing. Pavla Hella, CSc., na poľovníctvo, čo trvá dodnes. Za toto polstoročie nastali v poľovníctve velké zmeny. Nemožno povedať, že všetky smerovali k lepšiemu. Pomery po roku 1989 sa aj v poľovníctve veľmi zmenili. Pamätám si roky, keď okresní funkcionári , ktorí ulovili chovného jedinca, predstupovali na riešenie ich priestupku , pred ústredny disciplinárny senát. Mnohým z nich sa obrazne povedané z toho triasli kolená. Svoj priestupok hoci neúmyslný brali jako hambu. V súčasnosti sa strelec, ktorý ulovil chovného jedinca, za svoj priestupok vôbec nehambí. Ak je to trofej vysokej bodovej hodnoty, bez problémov svoj priestupok zaplatí, a ešte vyhlási, že je to možno jeho životná trofej, za ktorú mu to stojí. Dnes aj v poľovníctve sa všetko rieši cez peniaze. Aj o revíri, ktoré sú aspoň trochu atraktivné, tí ktorí v nich vykonávali dlhé roky právo poľovníctva postupne o ne prichádzajú, nie preto, že by v nich zle hospodarili, ale preto, že majú o ne záujem finančne silnější.“
Ve svém profesním, ale i publikačním životě jsi se výrazně věnoval drobné zvěři. Nemrzí tě, že jsou dnes její stavy takové, jaké jsou, tedy neuspokojivé? Domníváš se, že by tento stav šel ještě zvrátit?
„Sedemdesiate roky minulého storočia, boli najproduktívnejšie u zajačej a bažantej zveri. Rok 1977 bol aj rokom, kedy sa na Slovensku prestali chytať jarabice, čo bol začiatok ich postupného znižovania stavov takmer na minimum. Pritom ochrancovia akoby o pôvodný druh nemali zájem. Chránia například kormorána, ale pre záchranu jarabice nerobia nič. Už vtedy poľovníci nemali tú možnosť, zabrániť neustálemu zhoršovaniu sa životného prostredia pre malú zver. Z našich poľných revírov do súčasnosti takmer sa úplne stratili jarabice a tiež králiky. Ako sa stratili tie dva druhy sa postupne stratia aj zajace a bažanty. Nehovorím o bažantoch z umelých chovov.
Tento stav je spôsobený uživateli poľnohospodárskej pôdy, ktorí v posledných dvoch desaťročiach výrazne zmenili poľnohospodársku prvovýrobu. Z našich polí sa vytratilo množstvo v minulosti pestovaných plodín. Tie nahradili zvýšené výsevy kukurice, slunečnice a repky olejnej. Tieto plodiny viac vyhovujú raticovej zveri a najmä diviačej, ktorá sa stala velkým predátorom nielen zajacov a bažantov, ale aj poľnej srnčej zveri.“
Angažuješ se také v udržování a rozvíjení vzájemných vztahů mezi slovenskými a českými myslivci. Jsi členem Redakční rady časopisu Myslivost a dalších institucí, pravidelně u nás publikuješ. Jsi toho názoru, že jsou tyto vztahy na odpovídající úrovni?
„Po rozdelení republiky zaniklo pomerne dosť družebných vzťahov medzi okresnými organizáciami. Sú však aj výnimky. Jednou z nich je družba medzi okresom Nitra a okresom Kroměříž, ktorá trvá dodnes.Mnohé družobné vzťahy zanikli medzi poľovníckymi organizáciami aj tým, že niektoré združenia prišli o revír a noví nájomcovia o družobný vzťah nemajú záujem. Na druhej strane zostali najmä individuálne priateľstvá medzi poľovníkmi našich republik. V posledných rokoch vznikajú nové vzťahy medzi zájmovými klubmi , ktoré zastřešuju naše poľovnícke organizácie.“
Jsi vzácně publikačně činný, vedle spousty článků do novin a časopisů jsi napsal i četné monografie. Připravuješ v tomto směru nějakou novinku?
„Práve začiatkom toho roku mi vyšla kniha poľovníckych poviedok pod názvom Poľovníkove spomienky , ktoré som vydal vo vlastnom náklade.“
Mimořádně ctíš a uznáváš myslivecké tradice, mysliveckou etiku. Přežijí podle tebe tyto hodnoty všemožné, zejména komerční tlaky?
„Tak, ako u vás, tak aj u nás poľovnícke tradicie a etika má dlhodobú tradíciu. Podarilo sa nám postupne vyzliecť našich poľovníkov z monteriek, prešívakov a čiernych gumákov. Žiaľ dnes sa situácia opäť mení v neprospech a to tým, že poľovníci sa obliekajú do rôzných maskáčov a klobúky vymieňajú za čiapky. Takýto nástup skôr pripomíná nástup ozbrojených banditov a nie poľovníkov.
Z poľovníctva sa vytrácí duch spolupatričnosti. Neraz som bol svedkom, že najmä poplatkoví účastníci , nečakajú ani na společný nástup pred ukončením polovačky a odchádzajú. Nedodržiava sa úcta k ulovenej zveri. Je to aj tým, že novodobí poľovníci po absolvovaní skúšky z poľovníctva sa ďalej nevzdelávajú. Nečítajú poľovnícku literaturu a časopisy.“
Co by sis ke svému významnému životnímu jubileu přál nejvíce? Co by tě lidsky i myslivecky potěšilo?
„Želám si predovšetkým zdravie a prežitie ešte veľa pekných zážitkov v našej prírode a rodinnej pohody. Z hladiska poľovníctva by ma potešilo, keby nás široká nepoľovnícka verejnost vnímala , nie ako tých, čo zabíjajú zvieratá, ale ako tých, ktorí regulujú rovnováhu voľne žijúcej zveri a životného prostredia. O tom ich ale musíme presvedčiť sami takými argumentami, ktoré by zavážili viac, ako slová rôznych samozvancov ochrancov prírody.“
Připravil Oldřich KOUDELKA
Ilustrační snímky archív Jozefa HERZE