ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Časopis Myslivost

Květen / 2015

Nové poznatky poľovníckej praxe

Myslivost 5/2015, str. 56  JH
Levické poľovnícke dni koncom marca slávili v tomto roku už svoje 20ročné jubileum. Ich súčasťou sú konferencie s medzinárodnou účasťou. Pred odznenými referátmi oslovil prítomných prezident SPK a SPZ Ing. Tibor Lebocký, PhD. Z jeho príhovoru vyberáme: Nesmiernym potešením je konštatovať, že Levické poľovnícke dni, ako také patria v rámci 20ročnej existencie tohto veľmi vydareného a na vysokej úrovni pripravovaného podujatia medzi najlepšie a najkvalitnejšie poľovnícke podujatia, nielen s aspektom ich odborného, ale aj spoločenského zamerania.
Dvadsaťročná história Levických poľovníckych dní mi priamo predurčuje, nielen milú povinnosť, ale aj úprimné poďakovanie. Pretože 20ročná história je charakterizovaná mimoriadne peknými spoločensky odbornými podujatiami a najmä výstupmi, nielen tým, ktorí ich organizujú a organizovali tieto poľovnícke dni a samozrejme veľmi presne volili aktuálnu tému týchto konferencií s medzinárodnou účasťou.
Dovoľte mi, aby som sa nielen v mene svojom, ale aj SPZ a SPK veľmi pekne poďakoval, nielen súčasným organizátorom 20. ročníka, ale aj všetkým tým, ktorí tu boli predtým a boli ochotní pomôcť pripraviť toto podujatie. Prajem dnešnému rokovaniu veľmi zdarný priebeh.
 
Hlavný referát na tému Koncepcia rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike autorov Doc. Ing. Jozef Konôpka, CSc., Ing. Peter Kaštier, PhD. a Doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc., predniesol Jozef Konôpka. Cieľom Koncepcie rozvoja poľovníctva v SR je usmerniť poľovníctvo na Slovensku tak, aby sa zabezpečilo trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva, aby sa poľovníctvo rozvíjalo ako súčasť kultúrneho dedičstva, tvorby y ochrany životného prostredia.
Cieľové NKS a JKS zveri podliehajúce poľovníckemu plánovaniu by mali byť v roku 2025 vyrovnané. A to 32 900 jedincov jelenej zveri, 4200 danielej zveri, 4900 muflonej zveri, 85 700 srnčej zveri a 18 800 jedincov diviačej zveri. Cieľové stavy ďalších druhov sú: líška 14 300, jazvec 3200. V prípade druhov európskeho významu - kamzíka vrchovského tatranského, medveďa hnedého, vlka dravého, rysa ostrovida, mačky divej, tetrova hlucháňa, tetrova holniaka, je cieľom udržanie alebo obnovenie priaznivého stavu príslušného druhu. Početnosť šeliem, bobra vodného, krkavca čierneho, volavky popolavej a kormorána veľkého a iných druhov je potrebné regulovať tak, aby sa zabezpečila rovnováha v ekosystémoch krajiny.
V poľovných oblastiach pre malú zver by sa mal preferovať chov zajaca, bažanta, jarabice, králika a vodnej pernatej zveri. Z raticovej zveri by tu mala mať zastúpenie iba srnčia zver. Diviak by v žiadnom prípade nemal byť, tak ako aj muflón v bažantniciach a taktiež v menších lesných komplexoch do 500 ha.
K želateľným výsledkom sa dopracujeme len ak budeme dlhodobo uplatňovať zásadu dlhodobého plánovania a systémového prístupu. Ako konkrétnu formu realizácie tohto zámeru boli prijaté zásady veľkoplošného ekologického obhospodarovania zveri v rámci poľovných oblastí.
 
Pytliactvo z pohľadu trestného zákona, bol názov referátu pplk. Ing. Mário Kerna a mjr. JUDr. Milana Gerthofera. Trestný čin pytliactva je v Trestnom zákone v druhom diely pod názvom Trestné činy proti životnému prostrediu. Táto skutková podstata predstavuje efektívny nástroj na poskytovanie širokého množstva neoprávnených zásahov do výkonu poľovníctva.
Špecializované pracovisko Prezídia Policajného zboru – odbor odhaľovania nebezpečných materiálov a enviromentálnej kriminality, priebežne monitoruje bezpečnostnú situáciu v tejto oblasti. Od 1.1.2006 nadobudol účinnosť nový Trestný zákon. Od roku 2009 bolo možné sledovať prostredníctvom policajné štatistiky na úseku poľovníctva. V tomto roku bolo zaznamenaných 290 trestných činov pytliactva. V ďalších rokoch to bolo 237 činov a 277 činov. Od roku 2012 nastal pokles na 213 a 209 činov a v roku 2014 na 174 trestných činov. Taktiež ich objasnenosť bola od 38,97 % do 50,69 %.
Napriek prezentovaným údajom ktoré naznačujú pokles trestnej činnosti pytliactva, zistenia ukázali, že tento údaj je v rozpore s realitou. Príčiny poklesu môžeme zaradiť do dvoch skupín. Prvou príčinou je to, že občania neoznamujú túto trestnú činnosť. Sem patria aj príslušníci Policajného zboru, ktorí odhovárajú poľovníkov od oznámenia, aby si nepoškodili štatistické výsledky svojej činnosti. Druhou príčinou je, že poľovníci si neplnia svoje povinnosti z dôvodu, aby im nebol znížený plán lovu.
Na základe tohto boli zo strany Policajného zboru opatrenia na zmenu situácie. Od začiatku roku 2015 sa hodnotí činnosť útvarov Policajného zboru aj v oblasti odhaľovania trestnej činnosti pytliactva. Toto opatrenie prinieslo pozitívne výsledky už po prvých dvoch mesiacoch. V januári nastal v porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast o 15 % a vo februári až o 75 % a objasnenosť vzrástla o 100%.
Poznatky Policajného zboru ukázali, že vyhláška č.421/2013 Z. z. ktorou sa určuje spoločenská hodnota poľovnej zveri, nie je v praxi pre účely trestného konania vôbec uplatňovaný, čím sa značne podhodnocuje protiprávne konanie páchateľov.
 
Autori Ing. Miloš Ježek, PhD., Ing. Michaela Holá, Ing. Tomáš Kušta, PhD. a prof. Ing. Jaroslav Červený, CSc. predniesli referát Nové poznatky z biológie černé zvěře na základě telemetrického monitoringu. Chyteným dospelým diviakom a diviačiciam boli nasadené obojky s GPS modulom vedia dať odpovede na množstvo otázok o živote tohto druhu zveri. Z predbežných výsledkov je zistené, že chovanie diviačej zveri možno ovplyvniť poľovnícky manažment. Znalosť miestnych podmienok a chovanie zveri je potrebnou súčasťou správneho poľovníckeho hospodárenia.
 
Ďalším referátom bol Manažment poľovnej zveri v Levickej oblasti - raticová zver, autorov Ing. Peter Kaštier, PhD., Ing. Jozef Bučko, PhD., Doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc. a Ing. Tomáš Sládeček, PhD.
Okres Levice z hľadiska produkcie diviny sa radí k najprodukčnejším okresom na Slovensku. Výskyt, rozšírenie a hustota zveri úzko súvisí s kvalitou jej životného prostredia, predovšetkým s jeho úživnosťou.
Početnosť, ako aj úlovok jelenej zveri od roku 2000 sústavne narastá. V roku 2000 boli JKS v počte 600 jedincov do roku 2013 sa zvýšili 2,8krát na 1700 jedincov. Lov zveri stúpol zo 191 jedincov na 1069, čo predstavuje 5,6násobne viac. Plán lovu sa plnil priemere na 90,3 %. Priemerná sociálna štruktúra v troch poľovných oblastiach tohto okresu je 1,00 : 1,03 : 0,59.
Početnosť danielej zveri taktiež neustále narastá. Za 14 rokov sa zvýšila 5,1násobne, a to približne z 200 jedincov na 1000 jedincov, pričom nárast lovu tejto zveri sa zvýšil až 17,9násobne a to z 22 na 393 jedincov. Plnenie plánu lovu bolo v priemere na 89,0 %. Priemerná sociálna štruktúra v troch poľovných oblastiach tohto okresu je 1,00 : 1,16 : 0,72.
Ťažisko výskytu muflonej zveri je v severnej časti okresu. Nárast stavov bol za 14 rokov 2,9násobný. V súčasnosti je JKS okolo 1000 jedincov. Nárast pri love bol zo 111 jedincov na 408 jedincov, čo je 3,7násobok. Plán lovu sa plnil priemere na 77,2 %. Priemerná sociálna štruktúra v troch poľovných oblastiach tohto okresu je 1,00 : 1,19 : 0,74.
Početnosť srnčej zveri taktiež narastá ale nie tak výrazne ako pri predchádzajúcich druhoch. V roku 2000 boli JKS asi 3700 jedincov a v roku 2013 5100 jedincov, čo je 1,4násobné zvýšenie. Lov zveri stúpol z 812 jedincov na 1261 jedincov, čo je zvýšenie o 1,6krát. Plán lovu sa plnil priemere na 86,6 %. Priemerná sociálna štruktúra v troch poľovných oblastiach tohto okresu je 1,00 : 1,00 : 0,56.
V roku 2000 boli vykazované stavy diviačej zveri v počte 800 jedincov. Za 14 rokov stúpli JKS na 1700 jedincov čo je 2,2násobný nárast. Okrem toho sa rozšíril aj areál jej výskytu. Lov sa zvýšil z 489 jedincov na 2300 jedincov, čo je 4,7násobný nárast. Plán lovu sa plnil priemere na 116,3 %.
 
Autormi referátu Manažment poľovnej zveri v Levickej oblasti – malá zver boli Doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc. a Ing. Tomáš Sládeček, PhD., Ing. Peter Kaštier, PhD., Ing. Jozef Bučko, PhD.
U týchto druhov je situácia v porovnaní s raticovou zverov opačná. Postupne klesajú stavy zajacov, jarabice už takmer vymizli a bažanty sa sčasti udržiavajú pomocou umelého chovu.
Kým v roku 1997 bol vykazovaný JKS zajacov v počte 17 523 jedincov, v roku 2013 to bolo iba 10 760 jedincov, čo je pokles o 38,6 %. Až do roku 2009 boli vykazované stabilné hodnoty. Odvtedy nastal prudký pokles stavov. Lov zajacov v roku 1997 bol vyše 1500 jedincov, v roku 2012 to bolo iba 160 jedincov. Nepomohlo ani vypustenie 969 zajacov za sledovanie obdobie. Autori sú toho názoru, že ak by sa finančné prostriedky na zakúpené zajace investovali do zlepšenia do životného prostredia, malo by to pozitívnejší vplyv na zajačiu populáciu.
Jarabica poľná je druh, ktorý na celom Slovensku zaznamenáva hlboký pokles stavov. Podobne je to aj v tejto oblasti. V roku 1997 bol ešte JKS jarabíc 1722 jedincov, v súčasnosti je to už iba 202 jedincov, čo je pokles o 88,3 %. Jarabica sa na Slovensku stala kriticky ohrozeným druhom.
U bažanta poľovného pre zodpovedné hodnotenie vývoja populácií by bolo potrebné presne oddeliť voľne žijúce populácie od farmovo odchovaných jedincov, čo je nemožné. Priemerné JKS sa uvádzajú v počte 18 500 jedincov. Z vypustených bažantov sa priemerne odloví 59,6 %. Plán lovu bažantov sa v priemere plní na 84,0 %. Ani každoročné vypúšťanie vysokého počtu bažantov a neulovenie 40 % z nich nemá žiaden vplyv na nárast JKS.
Na sledovanom území sa eviduje trvalo vysoký úlovok líšky (priemerne 1751 jedincov) s jej postupným nárastom v ostatných rokoch. Ďalej sa tu priemerne uloví ročne 105 jazvecov, 128 kún, 515 strák a 336 vrán. V takýchto podmienkach je chov malej zveri problematický. Určitou perspektívou je aplikácia pripravovaného programu Greening v rámci Programu rozvoja vidieka, ktorý by mohol v mnohých prípadoch prispieť k zlepšeniu životných podmienok, a tak aj k zachovaniu malej zveri v sledovaných oblastiach.
 
Autori Ing. Ivana Havranová, PhD. a Ing. Vladimír Antal zo Štátnej ochrany príroda SR predniesli referát Legislatíva a manažment inváznych malých šeliem na Slovensku. Európa má prísne právne predpisy na ochranu prírody, musia sa však uplatňovať v praxi. Jednou z možností kontroly, je aj zamedzenie vnášania a šírenia inváznych druhov, ktoré môžu byť hrozbou pôvodných druhov, ako biotopovi konkurenti, potravní konkurenti, alebo prenášačmi chorôb.
Na Slovensku sú evidované tri druhy malých inváznych šeliem. Norok americký (Mustela vison). V 50. rokoch 20. storočia sa choval na kožušinových farmách, z ktorých ročne uniklo viacero jedincov do voľnej prírody. Považuje sa za živočícha potenciálne spôsobujúceho problémy voľne žijúcej faune a domácim zvieratám. Prvé ulovené jedince sú známe až z roku 2011.
Medvedík čistotný (Procyon lotor), taktiež bol chovaný na kožušinových farmách. V roku 1962 bol zaznamenaný prvý ulovený jedinec pri obci Nesluša. V celoštátnej poľovníckej štatistike sa objavujú jeho úlovky od roku 2007.
Psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides). Z údajov o výskyte psíka medvedikovitého na Slovensku vyplýva, že sa vyskytuje takmer na celom území. Trvalý výskyt druhu bol doložený v 130 mapových kvadrátoch, čo predstavuje 30,2 % rozlohy Slovenska. Od roku 2010 sú evidované úlovky v počte vyše 70 jedincov ročne.
Eliminácia inváznych druhov predpokladá znalosť ich správania, ako aj poznanie areálu rozšírenia v krajine, preto je potrebná spolupráca všetkých zainteresovaných strán pri ich monitoringu, ako aj hľadaní vhodných spoločných postupov smerujúcich k zabráneniu ich ďalšieho rozširovania.
 
Odborný prínos referátov 20 ročníkov Levických poľovníckych dní, bol názov referátu, ktorý spracovali autori Ing. Štefan Engel, PhD. a Doc. Ing. Jaroslav Slamečka, CSc. Tak ako každé jubileum, aj 20. ročník LPD je príležitosťou pre zhodnotenie vykonanej práce. Je nesporné, že celoštátny význam a medzinárodné uznanie dali LPD konferencie, ktoré sa na nich každoročne uskutočňujú a stali sa súčasťou tradícií. Významným prínosom odborných seminárov bola aj aktívna účasť zahraničných vrcholových predstaviteľov na úseku riadenia poľovníctva z FACE, CIC, a poľovníckych zväzov a komôr zo štátov Českej republiky, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Ruska, Slovinska, ale aj ďalších významných osobností.
 
V zborníku referátov je uverejnený aj referát autorov Doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD., prof. Ing. Peter Garaj, CSc., Ing. Matúš Rajský, PhD. s názvom Kontrola zdravia poľovnej zveri – zmeny v zverozdravotnej situácii vybraných nákaz. Autori sa zamerali na menej známe choroby zveri a ďalších druhov voľne žijúcich zvierat na ktorých výskyt na Slovensku v uplynulých dvoch decéniách upozornila aj poľovnícka prax a sústredil sa na ich štúdium aj výskum.
Medzi dôvodmi šírenia inváznych druhov patogénov a ich prenášačov z pôvodných výskytov areálov môžu byť aj zmenené ekologické podmienky vyvolávané globálnych klimatických zmien a iné biotické a abiotické faktory.
J.H.
 
 
 
Zpracování dat...