Skôr ako stlačíme spúšť
Myslivost 5/2015, str. 58 JH
Poľovnícky rok uzatvárame až k 31. 3. Od tohto dátumu nastáva nová poľovnícka sezóna. Tú ešte pred niekoľkými rokmi otváral lov sluky. Z raticovej zveri to bol vždy srnec, na ktorého možno poľovať už od 16. mája. Zo zákona o poľovníctve nám vyplýva, že zver máme loviť selektívnym spôsobom, pričom sa prednostne loví slabá, chorá, prestárla, alebo na chov nesúca. Z toho vyplýva, že selektívny lov je mimoriadne dôležitým zásahom v súbore opatrení na skvalitnenie trofejovej hodnoty.
V prvom rade začiatkom doby lovu, by sme mali zasahovať do najmladšej, prvej vekovej kategórie. No nie je to všade tak. Z katalógov jedného okresu za viac rokov som zistil, že v máji sa lovilo z celkového počtu srncov vo vekových triedach najviac v II. VT 11,1 %, nasledovala III. VT s 9,4 % a z I. VT sa odlovilo iba 6,2 % srncov. Ak si položíme otázku, prečo je to tak, máme hneď niekoľko odpovedí.
Predovšetkým zlyháva ľudský faktor a naša poľovnícka etika. Veľa poľovníkov pri pohľade na objemné parožky rozmýšľa iba vo svoj prospech. Ak zahliadnu srnca s mohutným parožím, uvažujú takým zposobom - takého srnca ešte nemám, ak ho neulovím, uloví ho niekto iný.
Aj tu ešte pred stiahnutím spúšte si treba uvedomiť skutočnosť. Aj keď je to pekný srnec, ktorého hodnota sa blíži k 100 bodom CIC, stále to nie je medailový srnec. Takýchto srncov, prevažne šestorákov, je u nás ročne na stovky, no tých, čo dosahujú bodovú hodnotu na udelenie medaile iba desiatky. Práve z toho dôvodu, by sme tú spúšť nemali potiahnuť.
O kvalite srncov v okrese sa najlepšie presvedčíme na chovateľských prehliadkach. Taktiež tu si najlepšie overíme kritériá chovnosti podľa veku srncov. Prax je však taká, že mnohí, ktorí sa hlásia o povolenku na lov, sa týchto prehliadok vôbec nezúčastňujú. V praxi potom nevedia posúdiť vek a tiež chovnú hodnotu jedinca.
Je treba sa zamyslieť aj nad tým, kde robíme chyby. Chovateľské prehliadky trofejí sa vykonávajú viac ako 50 rokov. Počet nesprávne ulovených srncov postupne klesá. Popritom trofejová kvalita srncov sa zvyšuje veľmi pomaly. Na prehliadkach každým rokom sa prezentujeme množstvom gombičkárov, či veľmi slabým parožím ihličiakov jednoročných srncov. Pritom v posledných desaťročiach podávame zveri množstvo medikamentov proti rôznym parazitom. Ani to veľmi nepomáha. Je to asi tým, že sa venujeme roky iba samčiemu pohlaviu tejto zveri. Viac pozornosti by sme mali venovať aj selektívnemu odstrelu sŕn, ktoré vodia slabé srnčatá.
Zo slabého srnčaťa vyrastie slabý srnec, a tiež slabá srna. Na malej lebke srnca ani nadpriemerným kŕmením nemôžu vyrásť také silné parožky, ako na srncovi s veľkou kostrou a veľkou lebkou. Tu je oveľa väčší predpoklad dosiahnuť rast silnejšieho parožia. Toto potvrdzuje aj Scherer (2009), keď uvádza rozdiel rovnako starých srncov, z ktorých 8 kg vážiaci srnec po vyvrhnutí mal nasadené iba gombíčky, druhý srnec taktiež po vyvrhnutí o hmotnosti 18 kg nasadil trofej vidláka s priemerom púčnic 20 mm.
U srncov v dobrej telesnej kondícii často dochádza pri ich love k omylom, že ich pokladáme za staršie dvoj až trojročné. Z toho dôvodu treba pri posudzovaní veku srncov treba prihliadať na celkové telesnú stavbu, veľkosť hlavy a jej držanie a hrúbku krku.
Pri odhade veku je potrebné prihliadať aj na miesto a dobu, kedy zver pozorujeme, a taktiež jej vzťah k ostatným jedincom srnčej zveri. Jednoročné srnce majú ešte stále výraznú tvár srnčaťa s veľkými ušami, avšak je niečo väčšia a má veľkú čelovú časť, a preto je zaoblená.
Nie vždy sa však môžeme spoliehať na jej sfarbenie. Všeobecne sa hovorí, že tmavé sfarbenie tvárovej časti hlavy je znakom mladého srnca a čím je srnec starší, tým má svetlejšie sfarbenie srsti a nad nosom sa mu vytvára biela škvrna. Toto pravidlo nemusí vždy platiť.
Svetlejšia škvrna sa tvorí aj u jednoročných najvyspelejších jedincov. Aj maska (srsť) jednoročného srnca môže mať sivé sfarbenie. Práve z toho dôvodu nie je vhodné pri posudzovaní veku spoliehať sa iba na toto kritérium.
Dvojročný srnec má na čele ohraničenú škvrnu vytvorenú z tmavej kučeravej srsti a škvrna nad nosom má trojuhoľníkový tvar. Charakteristickou črtou jednoročného srnca je štíhla postava s výrazne tenkým krkom prehnutým dohora. Chrbát má mierne vyhnutý s výrazným zlomom v krčnej časti bez viditeľného kohútika. Trup je úzky a nohy sú takmer pri sebe. Brucho má vtiahnuté. Zimnú srsť vymieňa za letnú už začiatkom mája, pričom dvojročný srnec až koncom mája.
Vo všeobecnosti je platné, že mladšie jedince sú menej opatrné. Prvé vychádzajú na otvorené priestranstvá za potravou a sú menej pozorné a dôverčivé. Pri pasení sa vzďaľujú od okrajov krytín, pričom občas bezcieľne pobiehajú. Pri vyrušení neodbiehajú, ale zostávajú stáť na mieste a istia tým smerom, odkadiaľ boli vyrušené. Často prichádzajú bližšie. Zostávajú stáť s naširoko roztiahnutými nohami a pohybujú hlavou dopredu. Ak sa im niečo nepozdáva, odbehnú iba niekoľko metrov a opäť stoja. Až po následnom vyrušení odbiehajú.
Z uvedeného dôvodu, že zostávajú v blízkosti poľovníka, je ich oveľa ľahšie uloviť, ako staršie jedince. Toto ich mladícke správanie by nás malo prinútiť sa zamyslieť, kým stiahneme spúšť v presvedčení, že strieľame na staršieho výradového jedinca, či to nie je silnejší jednoročný srnec.
A ak chceme mať v našich revíroch kvalitnejšiu srnčiu zver, a tým aj srnčie trofeje s vyššou bodovou hodnotou, musíme mať predovšetkým genetický zdatné jedince, zver musí mať kvalitné životné prostredie a dobrý zdravotný stav a v neposlednom rade musí u poľovníkov pri jej love zvíťaziť zdravý rozum a poľovnícka etika.