ePrivacy and GPDR Cookie Consent by TermsFeed Generator

Časopis Myslivost

Prosinec / 2015

Los na Slovensku

Myslivost 12/2015, str. 41  matúš Rajský
V rámci riešenia projektu „Reštitúcia losa európskeho na Slovensku“ sme zrealizovali náučnú cestu do pobaltských krajín s cieľom získať informácie o životných potrebách a prejavoch losa vo voľnej prírode, ako aj o podmienkach jeho chovu v oplotených zariadeniach. Hlavným cieľom našej cesty však bolo doviezť dvoch losov z Lotyšska na Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre.
 
O projekte
Občianske združenie Žito rieši projekt Reštitúcia losa európskeho na Slovensku (pilotný projekt). Na projekte spolupracujú Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre, Nórske jelenie centrum Svanoy a Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Nitra, Brno, Viedeň.
Cieľom projektu je otestovať vhodnosť životných podmienok pre losa u nás, spracovanie koncepcie programu starostlivosti o losa, zriadenie dvoch aklimatizačno - vypúšťacích zverníc (plánuje sa vypustiť dva páriky losov do voľnej prírody v dvoch lokalitách na strednom Slovensku a sledovať ich pohyb prostredníctvom GPS obojkov) a výskumu životných potrieb losa so zameraním na výživu (výživové potreby losa, praktické pokrytie výživových potrieb – návrhy kŕmnych dávok a doplnkových kŕmnych zmesí, preferencia potravy, vrátane zisťovania preferencie lesných drevín) v priestoroch VÚŽV Nitra.
V súvislosti s úvahami o návrate losa na Slovensko sa poukazuje aj na českých susedov, u ktorých sa v posledných rokoch vytvorili rozmnožujúce sa mikropolulácie losov s početnosťou 40-50 jedincov.
Ďalej sa vychádza zo súčasného stavu poznania o distribúcii a ekológii tohto druhu a legislatívneho prostredia. Los mokraďový je v tomto kontexte považovaný za náš pôvodný chránený druh národného významu – ako odznelo na konferencii konanej v Kokave nad Rimavicou 18.09. tohto roku. Cieľom podujatia bola prezentácia projektu a výmena poznatkov o losovi ako významnej zložky lesného ekosystému v jednotlivých krajinách Európy, ako aj Rusku.
Los je prvkom pre zachovanie biodiverzity predovšetkým mokradných ekosystémov - spásaním sukcesných druhov, čím sa podporuje zachovanie reliktných ohrozených druhov rastlín.
Strategickým cieľom pre zachovanie a dosiahnutie priaznivého stavu populácie losa na Slovensku je: 1. Zabezpečiť ochranu migrujúcich jedincov vrátane eliminácie migračných bariér, 2. Vytvoriť podmienky pre vznik trvalej mikropopulácie losa vo vybraných častiach Slovenska v počte min. 30 jedincov vrátane vybudovania aklimatizačných zverníc, 3. Získať informácie o priestorovej distribúcii, ekologických nárokoch a etológie losa, v podmienkach Slovenska, 4. Zlepšiť informovanosť a disemináciu poznatkov o možnostiach návratu losa na Slovensko.
 
Z histórie losa na Slovensku
Los mokraďový je autochtónny druh živočícha na Slovensku. Pred 300-350 rokmi los podľahol loveckému tlaku a vymizol. Hlavnou príčinou vyhubenia boli pravdepodobne telesné rozmery a jedinečné povahové črty tohto najväčšieho zástupcu z čeľade Cervidae.
Los má sebavedomú povahu a neuniká pred človekom tak splašene ako napríklad srnec alebo jeleň. Občianske združenie Žito je toho názoru, že „ak los pomohol prežiť naším predkom, čo malo za následok jeho vyhubenie na Slovensku, tak ich potomkom vzniká morálna povinnosť zabezpečiť návrat tohto druhu tam, kde prirodzene patrí“. A preto bude nutná spolupráca s viacerými cieľovými skupinami ako sú: veda a výskum, poľovníctvo a ochrana prírody, vlastníci pôdy a subjekty hospodáriace na pôde, priaznivci losa a verejnosť.
Na našom území sú zaznamenávané ojedinelé pozorovania losa. Ide najmä o migrujúcich mladých jedincov zo severu a východu. Prvé zaznamenané pozorovanie losa na Slovensku od jeho vyhubenia je z apríla 1961, keď sa los pohyboval na južných svahov Nízkych Tatier, jeho trasa bola sledovaná a posledná správa o jeho pohybe je z oblasti Spišskej N. Vsi z januára 1962 (Sládek, Mošanský, 1985).
Dôležitým aspektom, ktorý ovplyvnil výskyt losa aj na Slovensku bola dôsledná ochrana a „reintrodukcia“ losa do Kampinoského národného parku v Poľsku. V dôsledku toho po roku 1964 migroval aj na územie Slovenska (Mičura, 2003).
Prvé pozorovanie losej ruje v ČSSR bolo v r. 1978. Skupina sa skladala z dvoch losov, losice a dvoch losíčat a na jar r. 1979 bola videná losica s dvoma čerstvo narodenými a dvoma minuloročnými losíčatami (Hromas, 1987).
V oblasti Oravy a Nízkych Tatier dokonca istý čas existovali mikropopulácie losov.
V poslednom decéniu boli vo viacerých regiónoch Slovenska pozorované losy jednotlivo alebo malé skupinky losov. Ročne sa hovorí o 1 – 10 jedincov, možno je migrujúcich losov aj viac, ale získanie presnejších údajov by vyžadovalo cielený monitoring – napr. prostredníctvom ďalšieho projektu, keďže súčasný pilotný projekt bol iba menšieho rozsahu a v tomto roku končí.
Ešte by sme chceli spomenúť, že napr. zvyšujúce sa stavy losa v Kampinoskom národnom parku (nachádza sa tu asi 300 jedincov) majú za následok časté migrácie mladých losov hľadajúcich nové teritóriá. Následkom toho sa napr. v intraviláne Varšavy každý rok musí odchytiť okolo 15 zablúdených losov.
 
Cesta do pobaltských krajín
V rámci projektu sme absolvovali exkurziu do Estónska a Lotyšska – do krajín s trvalým výskytom losov vo voľnej prírode. Los je v Európe rozšírený najmä v severských krajinách, i keď z nich preniká aj južným smerom. Európska populácia dosahuje asi 500.000 jedincov.
V Estónsku aj v Lotyšsku sa odhaduje početnosť ich populácií losov okolo 10.000 jedincov. Trofejový lov losa je v pobaltských krajinách intenzívny a poľovačky na losa ponúkajú aj pre zahraničných lovcov. Silný poľovnícky tlak na samce prináša efekt podobný ako je tomu u nás pri jeleňovi a ďalších druhoch raticovej trofejovej zveri, čiže v populácii prevládajú samice a trofejová kvalita miestami klesá. Prvým cieľom našej cesty bol estónsky ostrov Vormsi a druhým cieľom lotyšský národný park Gauja.
 
Estónsko
Po prejazde Poľskom, Litvou a Lotyšskom sme sa v Estónsku nalodili na trajekt, ktorý nás prepravil na ostrov Vormsi v Baltickom mori. Ostrov s výmerou 9200 ha obhospodaruje jedna poľovnícka spoločnosť. Ročne tu odlovia 20 – 25 kusov losej zveri, asi 200 ks diviačej zveri a loví sa aj srnčia zver. Prírastok zveri vzniká jednak rozmnožovaním a zároveň zver pribúda migráciami z pevniny. Los a ani diviak nemajú problém preplávať 2 – 3 kilometre z pevniny na ostrov.
Prvý kontakt s losou zverou sme zaznamenali vo forme pobytových znakov. Na obrázku je zachytený obhryz kôry na spílenom kmeni spôsobený losom. Los podobne ako aj jeleň uprednostňuje obhryz kôry na spílených jedincoch drevín. Na dalšom obrázku je znázornený odhryz terminálov mladých jedincov drevín (prirodzeného zmladenia) spôsobený losom.
Na prvý pohľad nie je možné odlíšiť odhryz spôsobený jeleňou a losou zverou. Keďže sa na ostrove Vormsi jelenia zver nevyskytuje - z pobytových znakov vyplynulo (obhryz a odhryz), že losia zver konzumuje dreviny od niekoľkých centimetrov tesne nad zemou až do výšky 2,5 metra.
Vo vegetačnom období prijímajú losy potravu z lesných porastov a z lúk (kým sú trávy vo vegetačnej fáze do kvetu). Z prestarnutých lúčnych alebo pasienkových porastov potravu neprijímajú, ale využívajú tieto plochy na zalíhanie. Estónski poľovníci predkladajú losom minerálne lízanky a pripravujú políčka s plodinami.
Na obr. 3 miestny poľovník Ants ukazuje, že losom predkladajú minerálne lízanky v prsnej výške. Na ostrove sa nachádzajú bežné dreviny známe aj v našich podmienkach – topole, vŕby, javory, smreky, čerešne, ostružina, breza (smrečiny, rašeliniská, lúky, listnaté húštiny, vodné plochy - široká škála spoločenstiev). Lovia sa tu aj zlaté srnce a losy dosahujú typické európske parožie (obr. 4 a 5).
 
Lotyšsko
Z Estónska sme sa vydali na cestu späť do Lotyšska, kde sme mali prevziať losov v Národnom parku Gauja /náučný chodník Ligatne/. V tomto zariadení sú losy chované v oplotenom priestore (obr. 6).
Náučný chodník plní ochranné, výskumné a edukačné účely. Losy boli naučené na každodenný kontakt s človekom – čo bol jeden z predpokladov ich bezproblémovej aklimatizácie na VÚŽV v Nitre. Vek jedincov v čase transportu na Slovensko - v júni 2015 – bol 13 mesiacov. Cieľom výskumu realizovaného na losoch je overiť podmienky potrebné pre úspešnú aklimatizáciu tohto živočíšneho druhu v novom prostredí, overiť životné potreby a stanoviť chovateľské podmienky potrebné pre jeho existenciu.
Aklimatizácia losov na Slovensku prebehla bez problémov. Dôležitým predpokladom bolo to, že zvieratá boli naučené na človeka už v pôvodnom prostredí. Počas aklimatizácie lotyšských losov na nové prostredie a novú potravu - neboli zaznamenané žiadne nefyziologické prejavy.
Losy následne v priebehu niekoľkých týždňov po prevoze vymenili zimnú srsť za letnú a rast parožia bez pozastavenia pokračoval.
Správanie losov vyplýva z ich sebavedomej povahy a sily – pustia si človeka na blízko a preto sa treba mať na pozore, lebo ich reakcie je ťažko dopredu odhadnúť. Zaľahnutý los kvôli okoloidúcemu človeku ani nevstane zo svojho ležoviska, môžete prejsť okolo neho, ale keď už stojí, neodporúčame sa k nemu približovať.
Pri aklimatizácii je vhodné prvé dni predkladať losom potravu, na ktorú boli naučené v pôvodnom prostredí, preto naše losy dostávali mrkvu a jablká dovezené spolu s nimi z Lotyšska. Postupne sme kŕmnu dávku začali meniť a v súčasnosti už losy konzumujú odlišnú potravu, na akú boli zvyknuté v Lotyšsku. O výžive a ďalších životných potrebách losov bude pripravený pre čitateľov článok v ďalšom čísle Myslivosti.
Matúš RAJSKÝ, Stanislav BYSTRIANSKY, Ján ŠKORŇA, Peter MIKLUŠEK
Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Brno, Nitra, Viedeň
NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra
Občianske združenie Žito
 
Článok vznikol v rámci realizácie Projektu „Reštitúcia losa európskeho na Slovensku“. Projekt bol podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia pre sociálne zmeny.
 
Zpracování dat...