Časopis Myslivost

Svišť v horách Slovenska I.

Myslivost 7/2016, str. 32  Zuzana Ballová
Na Slovensku sa v súčasnosti vyskytuje poddruh svišťa vrchovského (Marmota marmota Linnaeus, 1758) - svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris Kratochvíl, 1961). Svišť vrchovský tatranský je glaciálny relikt a endemit, ktorý sa na území Tatier izolovane vyvíjal už od pleistocénu. Svišť vrchovský je sociálny hlodavec, ktorý žije v rodinných zoskupeniach. Rodinu tvorí dospelý samec a dospelá samica s mláďatami a niekedy aj subadulty (jedince pochádzajúce z predošlých vrhov, ktoré sa po dosiahnutí pohlavnej zrelosti neosamostatnili). Členovia rodinnej skupiny obývajú spoločné teritórium a spoločne zimujú v jednej nore.
Vysoká sociálna organizácia sa pri horských druhoch svišťov vyvinula postupne neskorším osamostatnením mladých jedincov ako adaptácia na zhoršené podmienky prostredia pri osídlení vyšších polôh a väčších zemepisných šírok. Dôležitými znakmi vysokej socializácie sú používanie spoločného priestoru a nôr v teritóriu skupiny, hibernácia v jednej spoločnej nore, sociálna termoregulácia počas zimy v zhluku spojená so synchronizáciou fáz letargie a zrýchlenia metabolizmu, prítomnosť jedinej reprodukcie schopnej samice v skupine, potlačenie reprodukcie u podriadených jedincov, monogamné alebo polyandrické (pohlavný zväzok jednej samice s viacerými samcami) reprodukčné systémy a starostlivosť o mláďatá zo strany obidvoch rodičov.
Tatranský poddruh svišťa je v súčasnosti rozšírený na Slovensku iba v dvoch geograficky izolovaných populáciách v Tatrách (Belianske, Vysoké a Západné Tatry) a Nízkych Tatrách (Ďumbierska, Kráľovohoľská, Prašivecká subpopulácia).
Areál výskytu tatranskej populácie svišťov tvoria biotopy subalpínskeho, alpínskeho a subniválneho stupňa v slovenskej i poľskej časti Západných aj Vysokých Tatier. Hranica západného rozšírenia je v kolónii na Grapoch v Západných Tatrách. Na východe sa svište vyskytujú po Huncovskú kotlinku vo Vysokých Tatrách.
V Nízkych Tatrách je súčasný areál výskytu svišťov horizontálne vymedzený najzápadnejšou kolóniou na SZ strane hrebeňa medzi Malou a Veľkou Chochuľou v masíve Prašivej. Najvýchodnejšia je kolónia na západnej strane hrebeňa medzi Králičkou a Malým Gápľom.
V minulosti existovali pochybnosti o pôvodnosti tatranskej populácie v Nízkych Tatrách, o ktorej sa predpokladalo, že vznikla umelým vysadením svišťov z Álp a z Vysokých Tatier. Výskyt svišťa v západnej časti Nízkych Tatier (Ďumbier, Prašivá) je však pôvodný.
V kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier žije dnes malá izolovaná populácia, ktorá tu nie je pôvodná. Vznikla roku 1859 na Kráľovej holi-Orlovej. Vtedy zamestnanci Coburgovského panstva vypustili svište z Álp (minimálne dva kusy) a podstatne viac zvierat z Vysokých Tatier. Mnohí autori na základe tohto faktu predpokladali, že mohlo dôjsť ku kríženiu alpských svišťov s pôvodnými tatranskými v ďumbierskej časti Nízkych Tatier. Ale je málo pravdepodobné, že len niekoľko vypustených alpských svišťov (najviac 2 páry roku 1859 a najviac 6 párov roku 1860) sa za sedem rokov rozšírilo až na Ďumbier.
Súčasné rozšírenie svišťov je ovplyvnené najmä výstavbou nových lanových dráh a ďalšími podnikateľskými aktivitami v alpínskom a subalpínskom stupni Tatier a Nízkych Tatier, tiež nedodržiavaním návštevného poriadku zo strany turistov.
 
Od prvej polovice 18. storočia dochádzalo vplyvom vzostupu pastierstva a pytliactva kvôli tuku k markantnej redukcii počtu svišťov. V prvej polovici 19. storočia bolo svišťov už málo, no po zlepšení ochrany sa v druhej polovici 19. storočia opäť zvýšila ich početnosť. Pred uplatnením prvého uhorského poľovného zákona na ochranu zveri z r. 1872 sa svište vyskytovali len v troch dolinách Vysokých Tatier. V roku 1910 sa ich množstvo na území Vysokých Tatier odhadovalo na 500 kusov.
Pred druhou svetovou vojnou ich počet vo Vysokých Tatrách presiahol 1200 kusov, hlavne vďaka ich ochrane za predmníchovskej republiky.
Počas vojny ich stav klesol na 500 kusov. Pokles sa prejavoval v zmenšení kolónií. Táto redukcia ich početnosti mohla byť spôsobená vplyvom pytliactva a pastierstva. Nadobudnutím platnosti Zákona o Tatranskom národnom parku v roku 1949 a následným vylúčením pastvy v roku 1955 došlo k zlepšeniu ich ochrany. Vo Vysokých Tatrách sa v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia vyskytovalo cca 559-564 jedincov. Na základe sčítania v roku 1959 sa ich početnosť vo Vysokých Tatrách odhadovala asi na 1000 kusov.
V roku 1963 sa udáva počet 1440 jedincov a v rokoch 1966-1967 okolo 1560 jedincov v celých Tatrách. V roku 2003 sa populácia svišťa vrchovského na Slovensku, rozšírená v orografických celkoch Nízke Tatry, Západné Tatry, Vysoké Tatry a Belianske Tatry, odhadovala na 800-1000 jedincov. V jednotlivých orografických celkoch bolo vtedy spolu 200 obývaných kolónií.
V minulosti nebola vypracovaná žiadna kompletná práca, ktorá by dokumentovala výskyt a početnosť svišťov v Západných Tatrách. Aj v tejto oblasti Tatier sa počas minulých storočí na svište intenzívne pytliačilo, taktiež boli vyrušované pasúcim sa dobytkom a pastierskymi psami.
Údaje týkajúce sa výskytu, rozšírenia a početnosti svišťa na území Západných Tatier boli v minulosti zisťované len lokálne a v rôznych rokoch. Nezahŕňajú celú oblasť Západných Tatier a nie sú časovo ani kvalitatívne rovnorodé. Najkomplexnejšia práca zahrňujúca takmer celé Západné Tatry je monitoring kolónií svišťa realizovaný v rokoch 2004-2010. Zemepisné súradnice kolónií boli zameriavané pomocou GPS a spracované do digitálnych máp (Ballo, Sýkora 2005; 2006; 2007; Ballo, 2008; 2009; 2010). Na základe sčítania svišťov pod vedením P. Ballu na jar 2008 bol v Západných Tatrách zistený reálny počet 142 obývaných kolónií.
Fluktuácii svišťov v Belianskych Tatrách sa venoval hlavne Zelina (1965). K výraznému poklesu početného stavu svištej populácie došlo v období pred I. svetovou vojnou. Začiatkom 19. storočia svišťov v Belianskych Tatrách takmer nebolo, preto sa už v 19. storočí vydávali prvé nariadenia na ich ochranu (Poľsko-1869, Slovensko-1872). V Belianskych Tatrách sa s chytaním svišťov vo veľkom rozsahu prestalo až v roku 1879, keď Kristián Kraft, knieža z Hohenlohe-Oehringen zakúpil Javorinu, a to jednak preto, že ich už toľko nebolo, no najmä preto, že sa proti previnilcom zavádzali trestné sankcie.
Tesne pred prvou svetovou vojnou vzrástol počet svišťov, no cez vojnu ich početnosť opäť poklesla, ale nie veľmi výrazne oproti predvojnovému stavu. Aj keď v posledných rokoch 19. a začiatkom 20. storočia lovcov a vykopávačov svišťov stále ubúdalo, pastva mala na populáciu svišťov silne negatívny vplyv.
V roku 1919 bolo svišťov v Belianskych Tatrách pomerne málo. Po 1. svetovej vojne sa ich počet začal zvyšovať, no len pomaly, pretože v rokoch 1929-1934 trvala veľká hospodárska kríza. Počas nej bolo zaznamenané zintenzívnené vykopávanie a chytanie svišťov. V tridsiatych rokoch 20. storočia žili svište predovšetkým na západnej strane Belianskych Tatier v severných dolinách.
V roku 1938 sa v Belianskych Tatrách nachádzalo 7 lokalít so 16 kolóniami a približne 77 jedincami svišťov a v roku 1948 tu boli už len 4 lokality so 7 kolóniami a 18 jedincami.
Počas ďalších inventarizácií v rokoch 1948 a 1955 v Belianskych Tatrách svište takmer chýbali. Zelina (1965) tento rapídny pokles svištej populácie pripisuje hlavne nemeckým vojakom, ktorí sa počas II. svetovej vojny ubytovali priamo v sedle medzi Hlúpym vrchom a Zadnými Jatkami. V uvedenej lokalite vyhubili celú populáciu.
Zároveň po II. svetovej vojne vykopávači svišťov a pastieri opäť začali využívať výhodný obchod so svišťou masťou. Znížený výskyt svišťov mohol byť spôsobený aj nadmernou pastvou oviec a dobytka z Kežmarského salaša. V letných mesiacoch, keď svište potrebujú čo najväčší pokoj a dostatok pastvy, aby mohli načerpať potrebnú zásobu tuku na zimný spánok, bol najväčší pastevný ruch.
Nové kolónie začali vznikať až od roku 1954 migráciami svišťov na miesta bývalých kolónií. Počas inventarizácie v rokoch 1956-1962 bolo na území Belianskych Tatier zaevidovaných 9 kolónií.
V rokoch 1982-1985 tu bolo zistených 15 obývaných kolónií a v roku 2000 iba 3 lokality s výskytom svišťov s počtom jedincov okolo 30. V roku 1986 bol zistený značný pokles počtu svištích kolónií v celej severnej časti Vysokých Tatier o vyše 50 %, čo mohlo byť spôsobené komplexom faktorov (vplyv imisií a iných antropogénnych činiteľov, zmena trofickej základne, zmeny zdravotného stavu atď.).
Ďalší monitoring svištej populácie na území Belianskych Tatier prebehol až v rokoch 2003-2005. V roku 2003 sa prítomnosť svišťov zistila iba na jednej lokalite v Doline pod Novým. Na iných lokalitách sa už svište nevyskytovali. V roku 2004 sa stav nezmenil, v Doline pod Novým prežívali len 1-2 jedince. V roku 2005 bol v Doline pod Novým zdokumentovaný už len jeden jedinec.
Následne boli realizované manažmentové opatrenia na záchranu svišťov na tomto území. Keďže v roku 2007 po hibernácii už nebol nájdený ani jeden jarný výhrab, bolo potrebné túto akútnu situáciu urýchlene riešiť. Z tohto dôvodu Ballo (2007) predložil návrh na reštitúciu svišťa vrchovského tatranského do Belianskych Tatier a vypracoval podrobnú stratégiu reintrodukcie s cieľom obnoviť ich výskyt na tomto území, ako aj zabezpečiť a stabilizovať postupný nárast ich populácie. V Širokom sedle pod Hlúpym vrchom bolo overených už len 35 opustených nôr bývalej svištej kolónie, ktoré boli aj zamerané pomocou GPS.
Reintrodukcia sa začala realizovať v lete 2008. Bolo potrebné uskutočniť ju čo najskôr, pretože portály nôr sa postupne zasýpali a okolie zarastalo vegetáciou. Z mnohých pôvodných nôr zostali už len torzá. Ballo odhadoval, že dve tretiny nôr, ktoré nemajú kamenný portál, budú využiteľné najviac do dvoch rokov bez prítomnosti svišťov. Do Belianskych Tatier bolo vypustených 18 jedincov odchytených na území Západných Tatier.
V súčasnosti sa reintrodukcia javí ako úspešná, keďže svište sa na nových lokalitách rozmnožujú a rozširujú teritóriá svojich kolónií.
Zuzana BALLOVÁ
Botanický ústav SAV,Bratislava
zuzana.ballova@savba.sk
 
Pokračování v dalším čísle
 
 
Zpracování dat...