Časopis Myslivost

Pôvodné druhy čeľade jeleňovité na Slovensku: srnec, jeleň a los

Myslivost 4/2016, 66  J.H.
Pod týmto názvom sa v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre – Výskumnom ústave živočíšnej výroby Nitra konal dňa 18.2.2016 už 5.ročník medzinárodnej konferencie „Významné aspekty v chove jeleňovitých“. Konferencie sa zúčastnilo takmer 200 lesníkov, pracovníkov štátnej správy a poľovníckych funkcionárov. Na úvod si účastníci pozreli krátke video s dovozu a aklimatizácie dvoch losích samcov z Lotyšska. Losy vo veku 13 mesiacov boli v roku 2015 dovezené v rámci riešenia projektu „Reštitúcia losa európskeho na Slovensku“. Dve losie samice boli dovezené zo Švédska.
 
Po uvítaní hostí sa ako prvý ujal slova Ing. Tibor Lebocký, PhD. ktorý predniesol referát pod názvom Záväzky a limity uplatňovania stratégie rozvoja poľovníctva na Slovensku do roku 2025. Ak chceme strategické ciele naformulované v prípade slovenského poľovníctva v Koncepcia rozvoja poľovníctva do roku 2025 dosiahnuť, je správne predbežne analyzovať najdôležitejšie aspekty, aktuálne ovplyvňujúce stav a vývoj poľovníctva na Slovensku.
V ostatných dvoch desaťročiach je poľovníctvo konfrontované z množstvom otázok, vychádzajúcich z dôsledkov spoločenských zmien. Stáva sa terčom samozvaných vševedcov spoza obrazoviek počítačov, ktorí nemajú osobnú skúsenosť s fungovaním zákonov prírody. Povyšujú vlastné názory nad výsledky výskumu.
Výsledkom ochoty európskeho spoločenstva akceptovať takéto názory a aktivity sú kŕdle krkavcov, kormoránov, svorky vlkov a početné skupiny medveďov, ktoré gazdujú v našich revíroch na náš účet. Ak budeme len znechutene mávať rukou a nebudeme komunikovať a konzultovať s kýmkoľvek a nebudeme presadzovať naše ciele ako ekosystémovú službu vo verejnom záujme prostredníctvom odborne a jazykovo vybavenej nastupujúcej mladej generácie poľovníkov, budeme prehrávať jednu konfrontáciu za druhou a nakoniec sa z nás stane bezvýznamná komunita vytlačená na okraj spoločnosti.
Opoziční poslanci za posledné volebné obdobie sa trikrát pokúsili o to, aby sa hranica vyžadujúca obchodnú verejnú súťaž pre užívanie poľovných revírov znížila na polovinu výmery poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu. My by sme sa mali uberať cestou zrušenia súčasného zamerania § 13a)., pretože jeho uplatňovanie cez jediné kritérium najvyššej ponúkanej ceny sa javí ako kontraproduktívne.
Známe fakty dokazujú, že tá časť držiteľov poľovných lístkov, ktorá je dostatočne solventná a vyháňa výšku náhrady za užívanie poľovného revíru aj na viac ako 100 EUR za hektár ročne, má síce všetko, ale nemá to najdôležitejšie, voľný čas. Čas potrebný na systematickú starostlivosť o zver a jej životné prostredie. Nesmieme tolerovať nedôsledné plnenie schválených plánov lovu, najmä v kategórii netrofejovej zveri a zveri škodlivej pre poľovníctvo, že majetné osoby nemajú dosť času na výkon dôslednej a kvalitnej selekcie.
Mali by sme sa zamyslieť nad tým, či by status poľovníctva, ako aktivity vykonávanej vo verejnom záujme a súčasne presadzovať výkon práva poľovníctva na občianskom princípe. Teda na princípe, kedy obhospodarovanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva patriaceho všetkým občanom Slovenskej republiky a nie len užívateľom poľovných revírov. V tomto prípade by zo zákona mohlo vykonávať právo poľovníctva oveľa viac držiteľov poľovných lístkov ako doteraz. Napríklad prostredníctvom kľúča o určení minimálneho počtu držiteľov poľovného lístka na 100,150 či 200 ha obhospodarovaného revíru.
Slovenská poľovnícka komora je orgánom štátnej správy lesného hospodárstva a poľovníctva, životného prostredia či veterinárnej správy v súčasnosti považovaná za organizáciu, ktorá vykonáva prenesený výkon štátnej správy zodpovedne a s plnou vážnosťou.
Ambíciou komory je nielen zabezpečenie logistiky v súlade s vedecky odôvodnenými postupmi, ale chce nájsť finančný mechanizmus priamej pomoci poľovníckym združeniam a spoločnostiam pri zveľaďovaní stavov malej zveri na Žitnom ostrove, ale aj v ostatných oblastiach s alarmujúcim poklesom stavov zajacov, bažantov či jarabíc.
 
Etika vo vzťahu k zvieratám - kľúčový faktor pre budúcnosť lovu, bol názov referátu MVDr. Miroslava Vodňanského, PhD.
V dnešnej razantne sa vyvíjajúcej spoločnosti je potrebné aby sa lov zveri prispôsoboval duchu doby a nezotrvával strnule na tých pozíciách, ktoré nie sú v súlade so spoločenskými a myšlienkovými trendmi. Rozdiel oproti minulosti je ten, že spoločnosť sa v minulosti vyvíjala pomaly, v priebehu dlhšieho obdobia, zatiaľ čo v súčasnosti dochádza k zmenám veľmi rýchle. Veľmi rýchle sa mení prístup k zvieratám. Spoločnosť sa v tomto ohľade stáva veľmi kritická. Stále menej ľudí je ochotných tolerovať, alebo pripustiť usmrcovanie zvierat, pokiaľ to nie je naozaj nevyhnutné. Takto rozmýšľa predovšetkým mladá generácia. To využívajú rôzne organizácie, ktoré sa veľmi manipulačne snažia týchto ľudí ovplyvniť. Zvlášť ťažko sa bude zdôvodňovať lov umelo odchovaných zvierat, predovšetkým bažantov a divých kačíc, nakoľko to nie je nič iné, ako chov zvierat za účelom zabíjania pre zábavu. To isté platí aj pre intenzívne chovy v malých zverniciach. S minimálnou výmerou 50 hektárov.
 
Kolektív autorov Ing. Matúš Rajský, PhD., MVDr. Miroslav Vodňanský, PhD., doc. Ing. Jozef Gašparík, PhD., prof. Ing. Rudolf Kropil, PhD., doc. Ing. Mária Chrenková, CSc., Ing. Poliačiková a doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD. pripravili referát s názvom Trofická dispozícia lesných porastov z aspektu výživy jeleňovitých“.
Jednotlivé časti lesných drevín predstavujú pre prežúvavú zver prirodzenú potravu, na ktorú sa adaptovala a postačuje jej v sezónnej kombinácii s rastlinnými plodmi a bylinnou etážou na pokrytie základných životných potrieb.
Analyzovali obsah základných živín a minerálnych látok v letorastoch drevín vo vegetačnom období v dvoch odlišných ekosystémoch Slovenska a to v oblasti Poľany a v inundačnom území Dunaja. Údaje o výživnej hodnote letorastov sú zaujímavé nielen z pohľadu posúdenia potenciálu prostredia pre zver, ale aj z pohľadu prípravy doplnkovej výživy- prikrmovania.
Na Poľane obsahovala najviac dusíkatých látok v sušine baza - Sambucus nigra ((25,1 %) nasledovala papraď – Athyrium filix femina (21%), ostružina malina – Rubus idaeus (20,4%) a vŕba rakyta – Salix caprea (19,9%). Najnižší obsah stanovili pri buku – Fagus sylvatica(11,7%) jedle – Abies alba (12,5%) a smreku – Picea abies (12,8%). Najviac tuku bolo v sušine jedle - Abies alba (5,2%), smreka - Picea abies (4,3%) a topoľa osikového –Populus tremula (4%), najmenej v ostružine černici – Rubus fraticosus (1,8%), papradi – Athyrium filix femina (2%) a jarabine – Sorbus aucuparia (2,1%). Pri Dunaji najviac dusíkatých látok mala baza - Sambucus nigra (31,3%),agát (21,9%) a ostružina ožinová – Rubus caesius (20,6%). Najnižší obsah mal hloh – Crataegus laevigada (9,1%), lúčny porast (9,5%) a jaseň – Fraxinus excelsior(11,1%). Najviac tuku bolo v sušine topoľa bieleho – Populus alba (4,3%), bazy čiernej - Sambucus nigra (3,8%) a agátu (2,8%). Najmenej v mal jaseň- Fraxinus excelsior a ostružina ožinová - excelsior (1,6%) a topoľ čierny – Populus nigra (1,8%). Autori potvrdili, že biomasa lesných porastov poskytuje adekvátnu skladbu živín na pokrytie potrieb zveri.
 
Súčasné ekologické aspekty chovu jeleňovitých v Českej republike. Autorom referátu je MVDr. Pavel Forejtek, CSc.
Súčasné zastúpenie druhov jeleňovitých je v ČR reprezentované predovšetkým pôvodnými druhmi a tiež druhmi, ktoré boli na územie Čiech a Moravy importované. Boli to daniel, muflón, jelen sika japonský, jelen sika Dybowského, pasrnec bielochvostý a v posledných rokoch aj jeleň maral, jeleň wapity a mundžak.
Vysoké stavy jelenej zveri sú v mnohých lokalitách limitujúcim faktorom úspešnej obnovy lesných porastov. Lov v posledných desaťročiach je zameraný najviac na jeleňov bez ohľadu na vek, čo má za následok absenciu dospelých jeleňov nad 10 rokov. Lov jeleníc a jelenčat sa realizuje iba časť plánovaného lovu podľa aktuálnej potreby diviny.
Závažným ekologickým problémom jelenej zveri vo voľných revíroch je zimné prikrmovanie nárazovým podávaním, často druhove i kvalitatívne veľmi rôznorodých krmív a tiež navážanie veľkého množstva krmiva na kopy.
Varujúcim problémom je kríženie jelenej zveri s jeleňom sika japonským.
Cieľom poľovníckeho hospodárenia s jeleňou zverou musia byť početné únosné populácie s biologicky vyrovnaným pohlavím a vekovou štruktúrou vrátane dospelej samčej zveri.
Súčasné početné stavy srnčej zveri v ČR vykazujú v posledných 5 rokov mierne klesajúcu tendenciu. Hlavným cieľom manažmentu srnčej zveri musí byť snaha o zlepšovanie kvality životného prostredia a správne realizovaný systém poľovníckeho hospodárenia s dôsledným výberom lovu sŕn a srnčiat.
 
Ing. Stanislav Bystriansky a Ing. Vladivoj Vančura vystúpili s referátom Rámcové východiská pre program reštitúcie losa mokraďového (Alces alces alces l.) na Slovensku. Ich cieľom je vyplniť prázdne miesto v ochrane a reštitúcii tohto druhu na Slovensku a v súvislosti s reálnou reštitúciou niekoľkých jedincov losa na Slovensku vytvoriť východiskový materiál pre program starostlivosti o tento druh. Strategickým cieľom starostlivosti na zachovanie a dosiahnutie priaznivého stavu populácie losa na Slovensku je vytvoriť trvalú mikropopuláciu losa v jeho okrajovom areály a zlepšiť podmienky pre jeho migráciu. To vyžaduje zabezpečiť reálnu ochranu migrujúcich jedincov vrátane eliminácie migračných bariér na najvýznamnejších migračných trasách losa.
Dôležitým opatrením pre stabilizáciu mikropopulácie je vybudovanie aklimatizačných zverníc vo vhodných oblastiach Hornej Oravy, severovýchodné Slovensko, Poloniny, Poľana a Slovenské Rudohorie. Pre každú zvernicu bude vypracovaný samostatný projekt. Získanie výsledky sledovanie etológie a potravinového správania losov na VÚŽV v Nitre, umožnia lepšie a objektívne nastaviť kritériá pre výber vhodných lokalít s možnosťou vypustenia do voľnej prírody a tak prinavrátenie losa na Slovensko.
 
Okrem uvedených referátov, pre krátkosť času neboli odprednášané referáty:
Vybrané nenákazlivé a polyfaktoriálne choroby pri srncovi lesnom a jeleňovi lesnom. Autori doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD., Ing. Matúš Rajský PhD., prof. Ing. Peter Garaj, CSc., prof. Ing. Rudolf Kropil, CsC., doc. Ing. Vladimír Hanzal, CSc.,Ing. M. Pápeš. Problematika nenákazlivých chorôb jeleňovitých a patologických stavov polyfaktoriálnej etiológie vrátane nádorových a hormonálnych si vyžaduje kompletné štúdium týchto nálezov. Pre zriedkavé údaje a biologický materiál predpokladajú, že nereprezentujú situáciu v reálnej frekvencii výskytu tejto skupiny porúch v populáciách zveri.
 
Vybrané nákazlivé choroby zisťované pri srncovi lesnom a jeleňovi lesnom na Slovensku. Autori doc. MVDr. Dušan Rajský, PhD., Špakulová M., prof. Ing. Peter Garaj, CSc., Danihel Ľ., Mojžiš M., Kašný M.,Ing. Matúš Rajský, PhD. Sú isté obavy z možnosti progresívneho šírenia nielen autochtónnych nákaz, ale aj zavlečenie nepôvodných pôvodcov infekčných chorôb zvierat. Medzi príčinami šírenia inváznych druhov pôvodcov nákaz z ich pôvodných výskytových areálov, môžu byť aj zmenené ekologické podmienky vyvolané vplyvom globálnych klimatických zmien a iné abiotické a biotické faktory.
 
Výživa jeleňovitých: využitie druhotných surovín a odpadov. Autori Ing. Matúš Rajský, PhD., doc. Ing. Mária Chrenková, CSc., Ing. Zuzana formelová, PhD., Ing. Mária Polačiková, Ing. Zuzana Mlyneková, PhD., Ing. Roman Mlynár, Ing. Emília Bencová. Zaoberali sa výživnou hodnotou čokoládovo –sušienkovej drviny, ktorá predstavuje výživový doplnok s vysokým obsahom rýchlo disponibilnej energie zvierat. U jeleňovitých sa môže podávať najmä na farmách ako doplnok k hlavnému objemovému krmivu. Taktiež možno poskytovať zvieratám hodnotný zdroj živín v kŕmnej dávke extrahované a extrudované repkové šroty. Liehovarské výpalky, ktoré vznikajú pri výrobe bioetanolu majú vysokú hodnotu metabolizovateľnej energie aj pre jelene.
 
Výchova profesionálnych odborníkov pre lesníctvo a poľovníctvo v Slovenskej republike. Autori prof. Ing. Peter Garaj, CSc., doc. MVDr. Dušan rajský, PhD. Problematika výchovy profesionálnych odborníkov pre lesníctvo a poľovníctvo na Slovensku, má dlhú a bohatú históriu. O atraktívnosti štúdia pre ďalšie generácie potenciálnych odborníkov svedčí trvale vysoký záujem o toto smerovanie, ktoré zároveň významne participuje na trvalo udržateľnej ochrane a tvorbe životného prostredia a ochrany prírody a biodiverzite.
 
Analýza niektorých parametrov trofejovej kvality jeleňa lesného vo vybratých lokalitách SR. Autori Ing. Peter Šmehyl, PhD., doc. Ing. Jozef Gašparík, CSc. V zhľadom k tomu, že bolo analyzovaných iba niekoľko okresov, sa autori domnievajú, že rozdiely v celkovej bodovej hodnote neboli spôsobené rozdielnymi podmienkami, či rozdielnym genetickým založením populácie, ale skôr úrovňou manažementu zveri, nakoľko najvyššie a najnižšie hodnoty boli deklarované v dvoch vzájomne susediacich okresoch.
 
Manažement jelenej zveri v okrese Zvolen za posledných desať rokov. Autori Ing. Ľubomír Bútora, PhD., Ing. Tibor Pataky, CSc., Ing. Miroslav Stanovský, CSc. Analýzou výsledkov v chove jelenej zveri v okrese Zvolen prostredníctvom získaných medailových trofejí za posledných 10 rokov (2005-2014) je možné konštatovať, že kvalita chovu má stúpajúcu tendenciu. Na druhej strane plánovanú realizáciu odstrelu jelenej zveri sa v poľovných revíroch nepodarilo splniť ani v jednej poľovníckej sezóne, čo má za následok stúpajúce stavy zveri ,následkom čoho je nárast škôd na lesných a poľnohospodárskych kultúrach.
Od týchto autorov je aj ďalší referát s názvom Analýza výsledkov dosiahnutých v chove srnčej zveri v okrese Zvolen. Autori konštatujú, že srnčia zver veľmi reaguje na intenzívne zhoršenie medzidruhových kompetenčných vzťahov. Najmä z dôvodu narastania stavov diviačej zveri a predakčného tlaku veľkých šeliem. Zimné čriedy srnčej zveri na poliach s oziminou v mnohých lokalitách vymizli alebo sa výrazne zredukovalo množstvo jedincov, ktoré ich tvoria.Za obdobie rokov 2009-2013 z hodnotených 740 srnčích trofejí bolo iba 38 (5,13 %) medailových a to 16 bronzových 14 strieborných a 8 zlatých. U 7 medailových trofejí bola selekcia hodnotená ako nesprávna.
 
Abnormity u jeleňovitých v zbierkach múzea vo Svätom Antone. Autori Ing. Štefan Engel, PhD., Bc. Katarína Jakubíková, Ivan Šopoň. Osobitnú, do istej miery špecifickú, skupinu v zbierkach poľovníckych trofejí vo Svätom Antone tvoria abnormity. Tie bývajú trvalého, alebo prechodného charakteru a môžu vzniknúť z porúch látkovej výmeny, porúch metabolizmu, neurohormonálnych porúch, z poranení , ako sú zlomeniny púčnic, poranení parohov počas rastu, a poranení končatín a lebky.
 
Poškodzovanie lesných kultúr a nárastov raticovou zverou na území Kremnických Vrchov. Autori Ing. Ľubomír Ivan , PhD., Ing. Mojmír Ivan, PhD. Zver má výrazný vplyv na výškové odrastanie mladých lesných porastov. Ukázalo sa , že v našich podmienkach zver ohryzom výrazne brzdí najmä odrastanie cenných listnáčov javora horského a jaseňa a výrazne znižuje prírastky drevín brestu a jedle. Závažným faktorom sa tiež ukázalo, že zver svojim ohryzom na nechránených plochách brzdí odrastanie uvedených druhov natoľko, že dochádza k úplnej absencii vyspelejších výškových tried a následne sú tieto dreviny v porastoch uplatňujú len ako podrast pod drevinou buka. Pri dlhodobom pôsobení zveri drevina buk vytvorí zapojený porast a ostatným drevinám neumožní podieľať sa na výstavbe kostry porastu. Úpravou stavov zveri na únosný stav, je možné zmierniť, prípadne až eliminovať negatívny vplyv zveri na lesné porasty.
J.H.
Zpracování dat...