Časopis Myslivost

Výživa losa mokraďového

Myslivost 1/2016, str. 46  Matúš Rajský
Ako sme čitateľov v minulom čísle Myslivosti informovali, na nitrianskom Ústave výživy - Pracovisku výživy a ekológie zveri prebiehajú sledovania životných potrieb losa Alces alces zameraním na výživové potreby, praktické možnosti pokrytia výživových potrieb – návrhy kŕmnych dávok a doplnkových kŕmnych zmesí, preferencia potravy, vrátane zisťovania preferencie lesných drevín ako aj iné aspekty. Losy sa po dovoze z lotyšského národného parku Gauja aklimatizovali v Nitre bez problémov. Transport z Lotyšska na Slovensko trval 30 hodín. Po príchode do Nitry sa hneď prejavila špecifická sebavedomá povaha losa tým, že trvalo dve hodiny kým sa rozhodli vystúpiť z vozidla.
 
Diametrálne odlišné správanie od toho, ktoré poznáme u jeleňa, srnca alebo daniela, pokračovalo aj keď losy vystúpili. Kým ostatní zástupcovia čeľade Cervidae v novom prostredí hľadajú únikovú cestu, prípadne úkryt a istý čas trvá proces ich aklimatizácie – naopak losy sa bezprostredne po opustení prepravného vozidla pustili do konzumácie potravy. Vo výbehoch experimentálnych zariadení mali vopred pripravené čerstvé konáre vŕby, javora a bazy (obr. 1). Losy pár sekúnd po vystúpení na slovenskej pôde začali konzumovať letorasty vŕby. Následne všetku pripravenú vŕbu a javor skonzumovali v priebehu prvého dňa, bazu ignorovali (obr. 2).
A po pol roku sledovania trofických prejavov los môžeme zhodnotiť, že baza je drevina, ktorá dosahuje najnižšiu chuťovú atraktivitu pre losa. Je to zatiaľ jediná z testovaných drevín, ktorú naše losy odmietajú konzumovať, pritom bazu napr. jelenia aj srnčia zver konzumuje veľmi dobre. Pri letorastoch bazy sme zároveň zistili najvyšší obsah dusíkatých látok (bielkovín) v rámci testovaných drevín, a to až 31,3 % v sušine (tab. 1), na základe čoho ju v podstate môžeme zaradiť medzi tzv. bielkovinové krmivá.
Baza obsahuje najvyšší obsah dusíkatých látok v rámci testovaných drevín aj v zimnom období, a to viac ako 20 %.
Celkovo môžeme zhodnotiť - na základe analýz Laboratória analytiky krmív a biologických materiálov Ústavu výživy VÚŽV Nitra, že mladá biomasa, ktorú poskytuje lesné prostredie (dendromasa) dosahuje vysokú výživnú hodnotu, a to ako v lete, tak aj v zime (obr. 3).
Zver si vo všeobecnosti vyberá z potravových zdrojov, ktoré prostredie poskytuje iba to najkvalitnejšie – a tento aspekt je potrebné zohľadniť napríklad pri výbere krmív pre zver v rámci poľovníckeho manažmentu.
Z údajov prezentovaných v tabuľke 1 ďalej vyplýva, že kým priemerná hodnota dusíkatých látok obsiahnutých v sušine analyzovaných letorastov drevín dosahovala v období máj – jún (čiže v období intenzívneho rastu parožia losa, jeleňa, daniela atď.), úroveň takmer 16 %, obsah dusíkatých látok v biomase lúčneho porastu, ktorý sa nachádzal v lesnom prostredí, kde sme odoberali vzorky – bol iba 9,5 %!
Je to bežný príklad zanedbaného pastevného (alebo lúčneho) porastu, ktorý zver v pokročilom vegetačnom období nenavštevuje, lebo trávy vo vyšších fenologických fázach sú chuťovo neatraktívne a zároveň dosahujú iba nízku výživnú hodnotu pre zver. V takomto prípade prežúvavá zver spravidla uprednostňuje ohryz drevín alebo poľnohospodárskych kultúr.
Los býva spomínaný v súvislosti s ohryzom drevín a škodami na lese. Z tohto pohľadu nás preto zaujímala preferencia jednotlivých druhov drevín v potrave losa (obr. 4). Literárne zdroje v mnohých prípadoch uvádzajú odlišné informácie o potrave losa a vedú sa neraz polemiky o tom, čo los konzumuje a čo nie. Pritom si treba uvedomiť, že los, podobne ako iné druhy prežúvavcov konzumuje a vyberá si z toho, čo v danom konkrétnom ekosystéme nachádza.
Preto keď jeden autor uvádza, že vo svojom výskume zistil 80 % podiel borovice v bachoroch ulovených losov – neočakávajme, že los v Čechách alebo na Slovensku bude vyhľadávať iba borovice. Los si vyberá z dostupnej ponuky to čo mu vyhovuje v danom konkrétnom prostredí. V tabuľke 2 uvádzame preferencie jednotlivých druhov drevín u losa. Losy mali na výber druhy drevín (vŕba sp., topoľ osikový, čierny, biely, javor sp., breza, čerešňa, svíb, jaseň sp., lipa, dub sp., borovica lesná, čierna, zob vtačí, baza) a hodnotilo sa poradie v ktorom losy dreviny konzumovali a taktiež sa hodnotilo množstvo skonzumovaných drevín. Chuťovú atraktivitu drevín pre losy sme charakterizovali prostredníctvom troch stupňov: vysoký, stredný a nízky stupeň preferencie.
Losa mokraďového vo všeobecnosti radíme do výživového typu selektívnych konzumentov alebo odhryzovačov, spolu napríklad so srncom. Znamená to, že v prírode vyhľadávajú a konzumujú potravu s vysokým obsahom živín, ktoré majú zároveň vysokú stráviteľnosť. Sú to napríklad najmladšie časti drevín s vysokým obsahom dusíkatých látok (bielkovín), tuku a minerálnych látok.
Los ale taktiež v istej miere konzumuje byliny a trávy - ale ich konzumácia je silne ovplyvnená ich fenologickou fázou, čiže čím sú staršie (druhá polovica vegetačného obdobia) tým ich los v menšej miere vyhľadáva. Odkvitnutý lúčny porast los takmer ignoruje. Konzumuje plody a semená drevín, ktoré dosahujú vysokú energetickú hodnotu. V prostredí kultúrnej krajiny vyhľadáva aj poľnohospodárske plodiny.
Losy boli dovezené do Nitry začiatkom mesiaca jún. Losy v tom čase boli ešte v zimnej srsti, ktorá je sivá a po dovoze do Nitry sme po dvoch týždňoch zaznamenali intenzívny nástup výmeny srsti za letnú, ktorá je tmavohnedá – čím je podstatne viac zvýraznený kontrast medzi vrchnou časťou tela a bielymi končatinami.
Losom v čase transportu vo veku 13 mesiacov, začínalo rásť prvé parožie (obr. 2). Po dovoze rast parožia bez pozastavenia pokračoval. Všetky prejavy boli fyziologické bez akýchkoľvek problémov vyplývajúcich z prevozu alebo podmienok aklimatizácie.
Pri aklimatizácii je vhodné prvé dni predkladať losom ale aj ďalších druhom zveri potravu, na ktorú boli naučené v pôvodnom prostredí, preto naše losy dostávali mrkvu a jablká dovezené spolu s nimi z Lotyšska. Postupne sme kŕmnu dávku začali meniť.
Los sa vyskytuje takmer na celej severnej pologuli. V zásade platí, že los nie je striktne viazaný na vybrané rastlinné druhy, veď v jednotlivých areáloch jeho výskytu nachádza odlišné rastlinné spoločenstvá.
Pri zostavení výživy pre losa je potrebné vedieť aké živiny los potrebuje a následne kŕmnu dávku zostaviť z dostupných zdrojov potravy, krmív. V prírode los konzumuje počas celého roka najvýživnejšie časti drevín (púčiky, lístie, konce letorastov a terminály mladých jedincov drevín, kôru z konárov a z kmeňov mladých jedincov drevín), sezónne konzumuje biomasu z lúk a pasienkov (v mladších fenologických fázach, kým trávy a byliny obsahujú nižší podiel hrubej vlákniny) a sezónne taktiež konzumuje plody a semená. V kultúrnej krajine predstavuje významnú zložku výživy losa príjem agrárnych kultúr a v menšej miere príjem krmív predkladaných poľovníkmi.
Los potrebuje potravu bohatú na dusíkaté látky a tuk, menej na škrob. Hrubá vláknina je nevyhnutná ako pri všetkých prežúvavcoch. Rozhodujú teda živiny obsiahnuté v jednotlivých potravových zdrojoch.
Nie je celkom presné tvrdiť, že los nepasie trávy. Na obr. 5 je zachytený los pri pasení lúčneho porastu na nitrianskom pracovisku. Trávy tvoria iba menšie percento z denného príjmu losa (5 – 20 %), ale toto číslo sa mení v závislosti od kvality lúčneho porastu (druhová skladba, fenologická fáza porastu atď.).
Poznatky z terénnych podmienok neraz naznačujú, že losy spásajú trávy v malom rozsahu, alebo vôbec - ale dôvodom týchto zistení je práve to, že sa napríklad jedná o menej kvalitné pasienky, resp. lúky, ktoré nie sú ošetrované, a preto pre losa menej atraktívne. Tieto poznatky nám potvrdili aj počas našej cesty v Estónsku, kde losy na jar intenzívne spásajú lúky, no neskôr, keď trávy odkvitnú a sú vyššie – losy tieto plochy využívajú už spravidla iba na zalíhanie.
Na obrázku 5 je okrem iného vidieť, že los nie je nútený pri pasení lúčneho porastu naširoko rozkročiť nohy. Predné nohy rozkročuje iba pri pasení úplne nízkeho porastu alebo pri zbieraní plodov a semien priamo zo zeme, alebo pri pití vody.
Losom sme zo začiatku po dovoze podávali väčšie množstvá čerstvej dendromasy (konáre listnatých drevín) a súčasne konzumovali trávny porast. Pri navykaní na nové krmivá sme im predkladali jablká a mrkvu, ktoré im „pribalili na cestu“ kolegovia z Lotyšska. V priebehu troch týždňov sme postupne losom nastavili naše kŕmne dávky, na ktorých sú už 5 mesiacov. Neboli pritom zaznamenaní žiadne výživové ani iné fyziologické problémy.
Pri dovoze vo veku 13 mesiacov mali losy priemernú telesnú hmotnosť 260 kg a teraz vo veku 18 mesiacov dosiahli 350 kg.
Na obrázku 6 je možné porovnať zmenu v raste parožia v priebehu troch mesiacov od dovozu – na obrázku sú losy vo finálnej fáze rastu prvého parožia ešte v lyku, hmota parohu mineralizuje (koniec augusta / srpna). Následne prvý los vytĺkol parožie dňa 4.9. a druhý los dňa 14.9. Losy na obrázku stoja pri kŕmnom zariadení a čakajú na ošetrovateľa, ktorý im pravidelne každé ráno predkladá krmivá.
Kŕmna dávka pozostáva z nasledovných komponentov: lucernové seno (hrubá vláknina, dusíkaté látky, vápnik), kukuričná siláž (energia, hrubá vláknina, voda), do kukuričnej siláže je primiešavaná losia kŕmna zmes vlastnej receptúry (dusíkaté látky, minerálne látky, tuk, vitamíny, energia – škrob, cukry celkové) - tvorená liehovarníckymi výpalkami, repkovým extrahovaným šrotom, jačmeňom, kukuricou, čokoládovo – sušienkovou drvinou, premixom minerálnych látok a vitamínov). Losy súčasne dostávajú letorasty drevín a v malej miere konzumujú lúčny porast. Trávu pasú niekedy aj poležiačky, pričom tento poznatok sme zaznamenali aj pri jelenej zveri.
Kŕmna zmes bola na začiatku predkladaná losom samostatne, aby sa losy na ňu naučili (obr. 7) a podobne aj kukuričná siláž bola predkladaná losom samostatne (do samostatného kŕmneho zariadenia).
Až po uistení sa, že jednotlivé krmivá budú losy konzumovať bez problémov (čo trvalo iba niekoľko dní) sme losiu kŕmnu zmes začali primiešavať do kukuričnej siláže, na ktorú sa nalepí a losy ju nemôžu selektovať a tým pádom konzumovať samostatne (obr. 8). Takto je zabezpečený postupný príjem koncentrátu a nie jednorazový, ktorý je u prežúvavcov vždy nebezpečný z pohľadu možného vzniku tráviacich problémov.
Na základe pozorovaní vyplynul poznatok, že losy sledované v laboratórnych (presne kontrolovaných) podmienkach uprednostňovali napr. kukuričnú siláž (i keď sa s ňou predtým nikdy nestretli) pred menej atraktívnymi drevinami (lipa, baza, topoľ čierny). Los teda selektuje z aktuálnej ponuky potravových zdrojov a nie je striktne orientovaný iba na ohryz drevín.
Príjem sušiny sme zaznamenali na úrovni 7,5 kg na 1 mladého losa a deň.
Losy majú k dispozícii aj kamennú soľ. I keď v kŕmnej zmesi je dostatočné množstvo soli – zaznamenali sme, že losy napriek tomu s obľubou lížu soľ, a to s výrazne väčšou intenzitou ako napríklad jelenia alebo srnčia zver.
Príjem vody je u losov vysoký, dokonca los vypije denne v lete pri vysokých teplotách až 37-38 litrov. K tomuto údaju je ešte potrebné pripočítať vodu prijatú v krmivách, čiže spolu predstavuje potreba vody na 300 kg vážiaceho mladého losa 40 litrov na deň, čo je údaj vyšší ako pri jelenej zveri (ak by sme počítali s rovnakou telesnou hmotnosťou). Na jeseň, pri nižších teplotách poklesol aj príjem vody, a to na 20-22 litrov na losa a deň.
Príjem lucernového sena losmi je vysoký. Losy prijímali seno veľmi ochotne v priebehu celého dňa. Jeden mladý los skonzumuje denne 3,5 – 4 kg lucernového sena. A ako sme zaznamenali (napriek tomu, že je los radený spolu so srncom medzi tzv. selektívnych konzumentov) – zo sena si nevyberá mäkké časti ako srnec alebo jeleň, ale konzumuje celé steblá lucerny podobne ako hovädzí dobytok (obr. 9), čiže to vyzerá tak, že los si pri konzumácii sena zoberie do svojej veľkej papule – veľký kus sena a celý ho zožerie. Vysvetľujeme si to aj veľkými telesnými rozmermi losa vo vzťahu k tejto potrave v porovnaní so srncom. Vzhľadom na to, že sa zatiaľ jedná o pribežné výsledky - je potrebné vo výskume pokračovať.
 
Ing. Matúš RAJSKÝ, PhD., Dr. Miroslav VODŇANSKÝ, PhD.,
doc. Ing. Mária CHRENKOVÁ, CSc., Ing. Zuzana MLYNEKOVÁ, PhD., Ing. Roman MLYNÁR
Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Brno, Nitra, Viedeň
Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra
 
 „Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-14-0637“. 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Zpracování dat...