Časopis Myslivost

Svišť v horách Slovenska II.

Myslivost 8/2016, str. 25  Zuzana Ballová
Dokončení z předchozího čísla Členovia rodinnej skupiny žijú v spoločnom teritóriu a vždy hibernujú spolu v jednej zimnej nore. Niekedy sa rodiny spájajú a tvoria kolónie. V jednej kolónii môže žiť 3 až 20 jedincov. Každá rodina v kolónii obýva vlastné teritórium a toto územie má viac funkčných častí na základe účelu jednotlivých aktivít členov rodiny, časti dňa a sezóny. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť má svištie teritórium dve základné funkčné časti - jadrové územia a periférne oblasti. V jadrových územiach teritória sa nachádza centrum kolónie s materskou norou a letnými norami a zimovisko so zimnou norou. Vo väčšine prípadov sa však centrum so zimoviskom funkčne a tým aj svojím umiestnením navzájom prekrývajú.
V periférnych oblastiach sa nachádzajú pastevné teritóriá. Tie sú využívané na základe dennej periódy a časti sezóny.
Na území Západných Tatier sa väčšinou svište v priebehu sezóny presúvajú na vyššie položené pastviny za dorastajúcou vegetáciou. Počas dňa závisí výber pastevného teritória od slnečného žiarenia a aktuálneho rizika ohrozenia predátormi, tiež turistickej disturbancie. Samica s mláďatami sa spočiatku pasú len v blízkosti materskej nory, až koncom sezóny sa presúvajú na odľahlejšie pastviny.
Teritórium si rodina označuje a bráni. Pastevné teritóriá a systém hlavných nôr, najmä zimných, sú trvalými štruktúrami. Môžu existovať niekoľko rokov aj desaťročí a sú dedené potomkami, prípadne prevzaté novými majiteľmi, ktorí si vybojovali teritórium.
Hoci potomkovia dedia rodičovské zdroje, väčšinou obidve pohlavia migrujú a musia získať teritórium, aby sa mohli reprodukovať. Ak zostanú v rodnom teritóriu, dosiahnu úspech iba keď sú dostatočne silní a vytlačia rodiča rovnakého pohlavia. Subadulty opúšťajú rodinu na jar po druhej hibernácii. Často zostanú s rodičmi aj tretiu sezónu a pomáhajú im pri starostlivosti o nové potomstvo. V takom prípade opustia rodinu na jeseň.
Keď dôjde k nahradeniu pôvodného páru novým párom, nový pár sa zvyčajne nepokúša o reprodukciu v prvom roku, ale nasleduje vytláčanie všetkých pôvodných obyvateľov. Tak sa zredukuje počet svišťov len na dva jedince (nový pár).
Aj napriek obsadeniu novým párom a vytlačeniu pôvodných obyvateľov sa domovské okrsky počas rokov len mierne zväčšujú alebo zmenšujú. To môže znamenať, že niekedy svište zohľadňujú svoje budúce potreby. Celková veľkosť územia domovského okrsku tak nezávisí na počte dospelých a subadultných jedincov v sociálnej skupine, ani na celkovom počte obyvateľov vrátane mláďat.
Veľkosť rodinného teritória pravdepodobne závisí od kvality biotopu, množstva potrebných zdrojov a histórie daného územia. V Tatrách zaberá rozlohu väčšinou od 2000 do 7000 m². Rozloha teritórií jednotlivých rodín v rámci kolónie sa mení počas rokov na základe veľkosti a zloženia sociálnej skupiny, aktuálnych podmienok a kvality biotopu. V teritóriu celej kolónie sa vyskytujú vyhliadkové miesta, odpočinkové body a núdzové úkryty, ktoré varírujú počas rokov a skupín v závislosti od veľkosti rodinných teritórií.
Jednotlivé rodiny si bránia svoje teritórium voči susedom, ale všetky rodiny kolónie zdieľajú spoločný domovský okrsok, kde sa členovia skupiny navzájom poznajú. Domovský okrsok je územie, ktoré svište využívajú na získavanie potravy a hrabanie nôr, čo je nevyhnutnou podmienkou pre reprodukciu, starostlivosť o mláďatá a prežitie.
Členovia rodinnej skupiny sa zväčša správajú k sebe priateľsky, zatiaľ čo interakcie medzi susednými rodinami v kolónii sú obvykle antagonistické.
Domovský okrsok si všetky jedince v kolónii pamätajú a keď ho obraňujú voči nechceným votrelcom, stane sa teritóriom kolónie. Môže byť obraňované počas roka alebo iba na jar všetkými členmi okrem mláďat.
Nora slúži svišťom na ochranu pred nepriateľmi, útočište pri nepriaznivom počasí, prežitie zimy, rodenie a výchovu mláďat. Svište si hrabú niekoľko typov nôr, ktoré majú pre ne rôzny význam: hlavné nory, vedľajšie nory, núdzové úkryty a záchody.
Okrem uvedených cielene hrabaných nôr jedince často využívajú prirodzené úkryty pod skalami, vo vegetácii a v rôznych priehlbinách terénu. Svište sa na noc vracajú do hlavnej nory, aj ak sa cez deň počas pasenia zdržovali v blízkosti núdzových nôr.
Hlavné nory majú obytnú funkciu a vzhľadom na obdobie a účel svojho využitia možno rozlíšiť zimné, materské a letné hlavné nory. Pred hlavnými norami sa nachádzajú výhraby pôdy, ktoré pri obývaných norách bývajú čerstvé. Pred zimnou norou je vo výhrabe prítomné seno, ktoré slúžilo ako výstelka.
Materskú noru obýva počas leta samica s mláďatami. Zvyčajne má viac podzemných chodieb s hlavnou komorou a viacerými vchodmi. Tieto vchody sú umiestnené väčšinou vedľa seba a svište ich takto budujú z hľadiska bezpečnosti mláďat, aby sa v prípade blížiaceho nebezpečenstva stihli všetky naraz ukryť.
Letné nory sú často jednoduché, málo rozvetvené s kratšími chodbami a zakončené komorou, kde svište spia. Obýva ich samec a minuloročné potomstvo, po tom, čo ich samica pred pôrodom vyhostí z materskej nory.
Zimné nory slúžia na prežitie zimného obdobia prostredníctvom hibernácie (pravého zimného spánku). Majú chodby dlhšie a komora slúžiaca na hibernáciu je vo väčšej hĺbke ako komora letnej nory. Celková dĺžka chodieb zimnej nory môže v našich podmienkach dosahovať aj 30 metrov.
Hibernačná komora je vystlaná senom a vyhrabaná na konci chodby, ktorá najprv klesá a potom sa mierne dvíha do hora, aby bola chránená pred vodou z topiaceho sa snehu a ľadu. Zimné nory sú zvyčajne umiestnené na miestach s geomorfológiu terénu, ktorá zaručuje relatívne stále klimatické podmienky. Z uvedeného dôvodu na niektorých lokalitách využijú možnosť hibernácie v jaskyniach alebo vhodných skalných štrbinách.
Pred zazimovaním jeden dominantný svišť, zvyčajne samica, upchá vchod zimnej nory a navrch prihrnie dopredu pripravené kamene. Sám potom vojde do nory tzv. ventilačným vchodom, ktorý len jemne prihrabe z vnútra zeminou.
Výplň zamurovania zimnej nory tvorí hlina a štrk a môže obsahovať i usušenú vegetáciu a siaha do dĺžky 80-100 cm. Výstelku tvorí asi 5 kg sena. Čistenie nevykonávajú svište hneď po prehrabaní, ale až neskôr. V ťažkých vysokohorských podmienkach počas zimy môže byť hlavným faktorom prežitia práve termálna izolácia zimnej nory.
Počas leta dominantné samce strážia extrémne hranice svojich teritórií, niekedy oveľa ďalej ako sú ich zvyčajné pastviny, čo je protistratégiou proti súperom pokúšajúcim sa usadiť na hraniciach a potenciálne spôsobiť eróziu ich pastvín.
Každá rodina buduje okolo hlavnej nory sústavu nôr. Vedľajšie nory sú postranné chodby vybiehajúce v podzemí z hlavnej nory. Ich ústia bývajú menej uchodené ako hlavný vchod. Niekedy sú s ústím hlavnej nory spojené vyšliapanými chodníkmi.
Pri vchode do hlavnej alebo vedľajšej nory sa nachádzajú tzv. vyhliadkové miesta. Obyčajne sú to miesta s obnaženou a udupanou pôdou, výhraby pred norami, prípadne dominujúce skaly.
Počas pastvy a presunov svište využívajú núdzové úkryty. Núdzové úkryty sú príležitostné nory vyhrabané vo väčšej vzdialenosti od hlavnej nory, buď z hrabavého pudu, alebo z pudu sebazáchovy. Pri vchode sú často zarastené trávou a sú málo používané, bez výhrabu, obvykle so slepo končiacimi chodbami.
Svište si v rámci svojich teritórií budujú záchody, ktoré môžu byť umiestnené vo vedľajšej nore, vo vstupnom portáli nory, ktorá už nespĺňa svoju pôvodnú funkciu (vytopenie, vnútorné zavalenie, atď.), v jaskyniach, sutinách a prirodzených úkrytoch. Najmä v pastevných teritóriách sa vyskytujú depozity trusu voľne na kôpkach vo vegetácii alebo pod skalami. Záchody často slúžia na vymedzenie hraníc teritórií rodín v kolónii.
Svište majú zložitú schému životného cyklu, ktorý môže mať rôzne variácie. Svište v Tatrách sa prebúdzajú zo zimného spánku na jar v období medzi 15. aprílom a začiatkom mája. Spúšťacím faktorom je teplota.
Po opustení zimnej nory je aktivita svišťov len minimálna. Ešte týždeň až 10 dní posedávajú pred vchodmi do nôr a vyhrievajú sa na slnku, pričom sa pasú len minimálne a zriedka prebiehajú medzi norami. Čas strávený na povrchu sa postupne predlžuje a nastáva obdobie zvyšujúcej sa aktivity.
Týždeň až dva po opustení nory dochádza k páreniu.
Medzi etologické prejavy svišťov počas obdobia párenia patrí mávanie chvostom v zvislom smere pri stretnutí dvoch jedincov, milostné hry starých svišťov, podobajúce sa zápaseniu. Pár sa stavia na zadné nohy, jeden druhého sa usiluje tlakom tela zvaliť na zem, no zároveň sa držia prednými nohami v bezpečnej vzdialenosti, aby sa uchránili pred vzájomným hryzením. Celý zápas má žartovný charakter. Často sa vyskytuje otieranie labiek alebo tváre o tvár súpera. Hra môže trvať aj niekoľko hodín a je sprevádzaná mručaním alebo mrmlaním. Po milostných hrách nastane samotné párenie, ktoré trvá len veľmi krátko (okolo 15. mája).
Po oplodnení zvyčajne samec spolu s minuloročným potomstvom opustia samicu a presunú sa k letným norám. Ona zostane sama v materskej nore, aby mala dostatok pastvy pre seba i mláďatá. Obdobie gravidity svišťa trvá väčšinou 34 dní a obdobie pridájania mláďat v nore zhruba 40 dní. Matka má zvyčajne 3-4 mladé. Nie všetky sa však dožijú ďalších rokov života.
Mladé svište sa ukazujú na povrchu asi o 75 dní po párení, približne koncom júla. Mladé svište dosahujú asi tretinu veľkosti dospelého svišťa a rovnomerné sivé sfarbenie srsti bez hrdzavého a žltého nádychu. V priebehu leta mláďatá vzrastom doháňajú jednoročné svište a ich sfarbenie sa začína podobať sfarbeniu dospelých. Zúčastňujú sa hier a zápasov s dvojročnými svišťami-tzv. pestúnmi.
Celé leto približne až do polovice septembra trvá obdobie intenzívnej pastvy a výchovy mláďat. Svište predchádzajú problémom vyplývajúcim z nedostatku potravy a sťažených podmienok prostredia počas zimy hibernáciou, pravým zimným spánkom.
Týždeň až dva pred zazimovaním sa aktivita znižuje. V tomto období si svište upravujú zimnú noru prehrabávaním a rozširovaním, vyhrabaním starej výstelky a nosením čerstvého sena, tiež pripravením skál pred vchody do nory, ktoré budú súčasťou zátky zimnej nory.
V čase od konca septembra do polovice októbra sa svište zazimujú, pričom spúšťacím faktorom je opäť teplota. Hibernácia tatranských svišťov trvá 6-7 mesiacov.
Sociálna termoregulácia má výhody v menšej strate hmotnosti a prežívaní väčšieho množstva jedincov. Dospelý svišť počas zimy stratí v priemere 1400 g. Priemerná hmotnosť dospelého jedinca v lete sa pohybuje okolo 3,5-4 kg.
V rodinnej skupine svišťov sa niekedy nachádzajú jedince, ktoré nie sú potomkami dominantného teritoriálneho páru. Tento jav sa dá vysvetliť práve disperziou a následnou imigráciou do inej kolónie. Takéto presuny môžu byť spôsobené tým, že dominantný samec sa pári aj s inými samicami (mimopárové kopulácie) zo susednej skupiny, prípadne nahradením jedného rodiča z dominantného páru.
Pri viacerých terénnych výskumoch sa potvrdilo, že len mláďatá sú prijímané cudzími skupinami. Subadultné jedince často používajú susedné teritóriá a niekedy hibernujú prvý rok so svojou materskou skupinou a na ďalší rok so susednou rodinou.
Potomkovia dominantného páru dedia rodičovské zdroje po smrti rodičov, prípadne, keď sú rodičia príliš slabí na to, aby si ubránili svoje teritórium. Väčšinou však obidve pohlavia migrujú a musia získať vlastné teritórium, kde by sa mohli reprodukovať. Ak zostanú v rodnom teritóriu, dosiahnu úspech iba keď sú dostatočne silní a vytlačia rodiča rovnakého pohlavia. Svišť vrchovský v Alpách dosiahne veľkosť dospelého jedinca až po tretej letnej sezóne. Ale reprodukčne zrelý môže byť už po druhej hibernácii. Svište v Tatrách sú dospelé po dosiahnutí 3. až 4. roku života. Veľa svišťov opúšťa materskú kolóniu počas jari po tretej alebo štvrtej hibernácii a usiluje sa o dominantné postavenie niekde inde. Iba 20 % zvierat odíde po druhej hibernácii. V Tatrách subadulty (pohlavne neaktívne jedince v druhom alebo treťom roku života) opúšťajú rodinu na jar po druhej hibernácii. Často zostanú s rodičmi aj tretiu sezónu a pomáhajú im pri starostlivosti o nové potomstvo. V takom prípade opustia rodinu na jeseň.
Cirkadiánny (denný) rytmus ovplyvňujú vonkajšie faktory drsného vysokohorského prostredia, ročné obdobia, vek zvieraťa, striedanie intenzity svetla počas dňa, tiež zmeny teploty prostredia a počasia. Z endogénnych faktorov majú na dennú aktivitu svišťov vplyv endokrinné a metabolické regulačné procesy, najmä činnosť nervovej sústavy a hormonálna regulácia. Veľmi dôležitá je fyziologická aktivita tráviaceho traktu. Počas svetelnej časti dňa na všeobecnú činnosť svišťov vplýva: hlad a potravové správanie, termofília, sociálne prejavy, hravé a reprodukčné správanie. Na aktivitu svišťov veľmi nepriaznivo pôsobia vyrušovanie a stres.
Svište sú monofázické zvieratá, ktoré v noci spia v norách a počas dňa sa venujú rôznym typom aktivity. Sú teda dvojfázovo aktívne. Denná aktivita jednoročných a dvojročných nedospelých jedincov je intenzívnejšia ako aktivita dospelých. Dospelé zvieratá trávia veľa času vyhrievaním na skalách, výhraboch nôr a rôznych vyvýšeninách terénu, čo je typické pre termofilné živočíchy. Počas tohto pasívneho správania sa dospelé svište venujú pozorovaniu okolia. Z dôvodu termofílie sú aktívnejšie počas teplých a slnečných dní. Kvôli potrebe slnečného žiarenia sa väčšie kolónie nachádzajú na lokalitách exponovaných južne a východne. Na druhej strane však svištia kožušina veľmi dobre absorbuje slnečné žiarenie a môže dôjsť k prehriatiu organizmu. Svište sa nadmernému teplu bránia tým, že počas najintenzívnejšieho slnečného žiarenia sa zdržiavajú v norách. Teplota je považovaná za jeden z kľúčových faktorov rozšírenia svištej populácie. Termoregulačné obmedzenia pravdepodobne udržujú svište vo vyšších nadmorských výškach.
Na jar a začiatkom leta dospelé samce, samice bez mláďat a nedospelé jedince trávia na povrchu viac času ako samice s mláďatami. Pred začiatkom hibernácie sa tento pomer obráti a samice s mláďatami sú najaktívnejšie zo všetkých členov kolónie. Koncom aktívnej sezóny samice, nedospelé zvieratá a v tom roku negravidné samice skracujú svoj pobyt na povrchu a tiež čas potrebný na zbieranie potravy. Najintenzívnejšiu potravovú aktivitu majú samice, ktoré v tom istom roku vrhli mláďatá.
Svište v aktívnom letnom období za priaznivých klimatických podmienok strávia na povrchu v našich podmienkach v priemere 78 % a v norách 22 % svetelnej časti dňa. Jednoročné svište trávia na povrchu v letnom období 65 % času.
Počas dňa majú na povrchu dva kulminačné vrcholy aktivity. V ranných hodinách je to medzi 9.00-10.30 hod a v popoludňajších hodinách medzi 14.00-17.30 hod., pričom na každú hodinu pripadá 45 minút aktivity. V čase medzi 10.30-14.00 hod. bol pri dospelých jedincoch zaznamenaný pokles činnosti spôsobený potrebou termofílie.
Svište sa živia takmer výlučne rastlinnou potravou. Potrava svišťov sa skladá z tráv, bylín a kvetov, ktoré si jedince pri pastve vyberajú a nekonzumujú všetky rastliny za radom. Potravná špecializácia svišťov závisí od ich distribúcie v rôznych typoch biotopov a od konektivity alpínskych lúk a rastlinných spoločenstiev, periódy nadzemných aktivít, ročného cyklu energetickej bilancie, zvlášť počas hibernácie, a od mnohých ďalších ekologických charakteristík.
Skoro na jar, tesne po vyhrabaní sa zo zimnej nory býva územie kolónie pokryté snehom, alebo sa sneh nachádza aspoň v snehových výležiskách. V tomto období ešte nie je narastená zelená tráva, dostupných je len málo mladých výhonkov bylín a tráv. Svište sú vtedy nízko aktívne a kŕmia sa iba minimálne, prípadne sa vôbec nepasú.
Trvanie snehovej pokrývky prostredníctvom jej vplyvu na dĺžku aktívneho obdobia svišťov v roku ovplyvňuje kvalitu habitatu. Svište sa na jar a v priebehu leta postupne presúvajú za dorastajúcou vegetáciou. Niekedy opustia zimné nory a presídlia sa do letných nôr v blízkosti pastvín na južných a východných svahoch, kde sa najskôr roztopí sneh. Pri nedostatku nadzemných častí rastlín sa začiatkom sezóny živia koreňmi a podzemkami, čoho dôkazom je množstvo drobných jamiek v zemi na miestach, kde sa svište kŕmia.
Okrem horizontálnych presunov za slnečnými expozíciami, podstupujú svište aj vertikálne migrácie za vegetáciou, ktorá postupne dorastá vo vyšších polohách. Tiež v priebehu leta a najmä ku koncu aktívneho obdobia, zvyšujú intenzitu pastvy a množstvo prijatej potravy kvôli tvorbe tukových zásob.
Vzhľadom na to, že svište sú evolučne sekundárnymi obyvateľmi pastvín veľkých bylinožravcov, nie sú prispôsobené na konzumáciu vysokej a starej vegetácie. V ich letnej potrave prevládajú mladé výhonky bylín a tráv, tiež kvety. Zloženie potravy závisí od kvality biotopu i od dĺžky aktívnej sezóny. V horších podmienkach, pri nedostatku nutrične bohatej rastlinnej potravy, svište konzumujú aj drobné živočíchy, ako sú chrobáky, kobylky, mäkkýše, červy, malé vtáky a drobné zemné cicavce. Koncom leta a v jeseni sú v ich potrave významne zastúpené plody čučoriedok a brusníc. V tomto období svište sústredia svoju pastvu do vlhkých biotopov v blízkosti plies, vodných tokov, prameňov a močarísk, kde je vegetácia zelená až do začiatku hibernácie.
Zuzana BALLOVÁ
Botanický ústav SAV,Bratislava
zuzana.ballova@savba.sk
 
Zpracování dat...