Od rozdelenia bývalého Československa na Slovenskú a Českú republiku už uplynulo skoro štvrť storočie. Rozdelenie spoločného štátu prinieslo v rámci iných zmien aj samostatné manažovanie poľovných revírov a voľne žijúcej zveri, ktorá sa v nich vyskytuje.
Výrazný nárast stavov jednotlivých druhov raticovej zveri, ktorý môžeme pozorovať vo viacerých európskych krajinách, sa nevyhol ani Slovensku a Čechám. V tomto príspevku chceme porovnať vývoj lovu (odstrel, odchyt) v SR a ČR za obdobie rokov 1995 až 2015, pričom sa prednostne zameriame na hlavné druhy raticovej zveri.
Vzhľadom na rozdielnu výmeru poľovnej plochy v SR a ČR sme použili na vzájomné porovnanie vývoja lovu percentuálne vyjadrenie, pri ktorom prezentoval rok s najvyšším odlovom hodnotu 100 %.
Druhé vzájomné porovnanie SR a ČR bolo vykonané prostredníctvom dosiahnutej výšky lovu na 1000 ha poľovnej plochy, pričom sme do úvahy brali celkovú výmeru poľovnej plochy v jednotlivých krajinách pre daný rok.
Jelenia zver
Lov jelenej zveri mal stúpajúci trend v oboch krajinách, pričom nárast stavov mal väčší progres v slovenských revíroch.
V SR bol v sledovanom období najnižší odlov v roku 2000 (9646 ks) a naopak maximum sa dosiahlo v roku 2015 (32 046 ks). Predstavuje to 3,3násobný nárast.
V ČR sa najnižší úlovok dosiahol v roku 1997 (13 904 ks) a najvyšší rovnako ako v SR v roku 2015 (23 990 ks). Predstavuje to 1,7násobný nárast.
Je zaujímavé, že aj napriek menšej výmere poľovnej plochy (SR 4427 000 ha, ČR 6 880 000 ha) sa v SR oproti ČR dosiahol v roku 2015 lov vyšší o viac ako 8000 ks.
Jelenia zver je však jediným zo zahrnutých druhov raticovej zveri, pri ktorom sa dosiahol v SR vyšší odlov ako v ČR. Môže to byť spôsobené tým, že na Slovensku je väčší podiel biotopov vhodných pre život jelenej zveri, väčšia lesnatosť (SR 41 %, ČR 34 %) a súvislejšie lesné oblasti (v ČR skôr mozaikovité zalesnenie väčšiny územia).
Analýza dosiahnutého odlovu na 1000 ha poľovnej plochy ukázala, že v podmienkach slovenských revírov sa najnižší počet odlovených jedincov dosiahol v rokoch 1999 a 2000 (2,2 ks/1000 ha). V roku 2015 sa však dosiahol lov až 7,2 ks, čo predstavuje 3,3násobný nárast.
V ČR bolo minimum v roku 1997 (2 ks/1000 ha) a maximum v roku 2015 (3,5 ks/1000 ha), čo predstavuje nárast 1,75krát.
Porovnaním maximálnych hodnôt SR a ČR z roku 2015 zisťujeme, že na Slovensku sa odlovilo o 3,7 jedinca na 1000 ha viac. Pre zaujímavosť uvádzame, že v roku 1968 bol vykázaný na Slovensku lov jelenej zveri vo výške 1,74 ks/1000 ha a v Čechách 0,9 ks /1000 ha.
Danielia zver
Lov danielej zveri mal rovnako ako u zveri jelenej stúpajúci trend v oboch krajinách.
V SR bol v sledovanom období najnižší odlov v roku 1995 (975 ks) a naopak maximum sa dosiahlo v roku 2015 (8675 ks). Predstavuje to až 8,9násobný nárast.
V ČR sa najnižší úlovok dosiahol v roku 1995 (6643 ks) a najvyšší rovnako ako v SR v roku 2015 (19 033 ks). Za sledované obdobie to predstavuje nárast 2,9krát.
Reálny rozdiel v love medzi SR a ČR v roku 2015, bolo až o 10 358 ulovených danielov viac v revíroch ČR.
Odlov na 1000 ha poľovnej plochy nevykázal až také výrazné rozdiely ako pri zveri jelenej. V SR stúpol z hodnoty 0,2 ks (rok 1995) na hodnotu 2 ks v roku 2015, čo predstavovalo až 10násobný nárast.
V ČR bol za sledované obdobie zaznamenaný najnižší odlov na 1000 ha v rokoch 1995 až 1998 (1 ks), pričom v roku 2015 sa tento ukazovateľ dostal na hodnotu 2,8 ks. Predstavuje to teda 2,8násobný nárast.
Oproti Slovensku sa v ČR v najlepšom roku (2015) odlovilo len o 0,8 ks na 1000 ha viac. V roku 1968 bol vykázaný na Slovensku lov danielej zveri vo výške 0,06 ks/1000 ha a v Čechách 0,18 ks /1000 ha.
Muflonia zver
Trend bol opäť stúpajúci v oboch krajinách, pričom v grafe za mufloniu zver je možné pozorovať čiastočnú podobnosť jeho vývoja. Prezentuje ju výraznejší nárast v rokoch 2006 až 2009, ako aj relatívne zastabilizovanie sa po roku 2010.
V SR bol v sledovanom období najnižší odlov v roku 1995 (1648 ks) a maximum sa dosiahlo v roku 2015 (5296 ks). Predstavuje to 3,2násobný nárast.
V ČR sa najnižší úlovok dosiahol v roku 2003 (6265 ks) a najvyšší, rovnako ako v SR v roku 2015 (9688 ks). To predstavuje 1,5násobný nárast.
Reálny rozdiel v love medzi SR a ČR v roku 2015 je o 4 392 viac ulovených muflonov v prospech ČR.
Odlov na 1000 ha poľovnej plochy stúpol v SR z hodnoty 0,4 ks (roky 1995 až 2000) na hodnotu 1,2 ks v rokoch 2012, 2014 a 2015, čo predstavovalo 3násobný nárast.
V ČR bol za sledované obdobie zaznamenaný najnižší odlov na 1000 ha v rokoch 1997 a 2003 (0,9 ks), pričom v rokoch 2008, 2010, 2012 až 2015 sa tento ukazovateľ dostal na hodnotu 1,4 ks. Predstavuje to teda 1,6násobný nárast, čo je len polovičná hodnota oproti SR.
Porovnanie výsledku za posledný rok (2015) ukazuje, že v ČR sa odlovilo len o 0,2 ks muflonov na 1000 ha viac ako v SR. V roku 1968 bol vykázaný na Slovensku lov muflonej zveri vo výške 0,06 ks/1000 ha a v Čechách 0,13 ks /1000 ha.
Srnčia zver
U srnčej zveri naznačuje graf najmä v ČR výraznejšie kolísanie hodnôt, ako aj rozdielny vývoj v sledovaných krajinách. Kým v SR má vykázaný lov stúpajúci trend, v ČR je charakterizovaný aj výraznejšími prepadmi, respektíve opakujúcim sa poklesom po roku 2009. Pokles odlovu srnčej zveri v uvedených rokoch môže súvisieť s nárastom stavov ostatných druhov raticovej zveri. Významný je v tomto prípade najmä nárast stavov a lovu zveri diviačej, ktorá ako je známe, je významným predátorom najmä prírastku srnčej zveri. Na druhej strane môže pokles lovu odrážať aj snahu užívateľov poľovných revírov o aktívnu poľovnícku podporu tejto raticovej zveri v podobe jej nelovenia.
V číselnom vyjadrení bol v SR na odlov najslabší rok 1995 (14 792 ks) a najlepší rok 2015 (24 766 ks). V SR bol tak zaznamenaný približne 1,7násobný nárast.
V ČR bol najnižší lov zaznamenaný v roku 1997 (81 641 ks) a najvyšší v roku 2009 (131 875 ks). V tomto prípade to bol do roku 2009 1,6násobný nárast.
Skutočný rozdiel v love medzi SR a ČR predstavoval v roku 2015 o 75 095 ks vyšší odstrel v ČR.
Odlov na 1000 ha poľovnej plochy bol v SR najnižší v roku 1995 (3,4 ks) a najvyšší v roku 2015 (5,6 ks). Oproti SR sa v ČR lovilo na jednotku plochy oveľa viac jedincov, keď v najslabšom roku (1997) sa odlovilo 12 ks a v najlepšom (2009) až 19,2 ks na 1000 ha. Nárast medzi najslabším a najlepším rokom vyšiel však v oboch krajinách rovnaký (približne 1,6násobný).
Oproti Slovensku sa v ČR v poslednom sledovanom roku (2015) odlovilo až o 13,6 ks srnčej zveri na 1000 ha viac. Pravdepodobne to spôsobujú priaznivejšie životné podmienky (nižšie nadmorské výšky) v revíroch, nižšie zastúpenie veľkých šeliem, prípadne samotný chov tejto zveri v oveľa vyššej hustote ako je tomu v SR.
V roku 1968 bol vykázaný na Slovensku lov srnčej zveri vo výške 2,2 ks/1000 ha a v Čechách až 10,9 ks /1000 ha.
Diviačia zver
Pri diviačej zveri naznačuje grafické zobrazenie výšky úlovku relatívnu podobnosť medzi vývojom v SR a ČR najmä v poslednom decéniu. Spoločné boli pre obe krajiny napríklad poklesy v rokoch 2006, 2011 a 2013, alebo naopak stúpanie lovu v rokoch 2010, 2012, 2014 a 2015. Trend bol však jednoznačne stúpajúci v oboch krajinách.
V SR bol v sledovanom období najnižší odlov v roku 1995 (10 376 ks) a najvyšší sa dosiahol v roku 2014 (54 541 ks). Predstavuje to 5,3násobný nárast.
V ČR sa najnižší úlovok dosiahol tak isto v roku 1995 (35 775 ks) a najvyšší v roku 2015 (186 148 ks), čo prestavuje zároveň 5,2násobný nárast.
Reálny rozdiel v love medzi SR a ČR v roku 2015 je veľmi výrazný, keď v ČR sa odlovilo o 131 607 diviakov viac ako v SR.
Odlov na 1000 ha poľovnej plochy sa ukázal ako výrazne rozdielny, keď v ČR tento dosahuje oproti SR viac ako dvojnásobné hodnoty.
Najnižší lov na 1000 ha sa v SR dosiahol v roku 1995 (2,4 ks) a najvyšší v poslednom roku 2015 (12,3 ks). Za uvedené obdobie je to 5,1násobný nárast.
V ČR bol lov na 1000 ha rovnako najnižší v roku 1995 (5,3 ks) a najvyšší v roku 2015, až 27,1 ks. Aj napriek výraznému rozdielu uvedených hodnôt, bol celkový nárast medzi najslabším a najlepším rokom v obidvoch krajinách na úrovni 5,1 násobku. Viac ako dvojnásobný rozdiel vo výške lovu na 1000 ha v ČR, môže byť spôsobený aj vyšším zastúpením ornej pôdy, ktorá sa v SR nachádza na ploche 1,41 mil. ha, ale v ČR na viac ako dvojnásobnej výmere 2,97 mil. ha. V SR sa určite intenzívnejšie prejaví aj predačný tlak veľkých šeliem, najmä na redukcii prírastku.
V roku 1968 bol vykázaný na Slovensku lov diviačej zveri vo výške 0,51 ks/1000 ha a v Čechách 0,47 ks /1000 ha.
Záver
Záverom je možné konštatovať, že stavy hlavných druhov raticovej zveri stúpajú, a to častokrát až niekoľkonásobne. Jedine srnčej zveri je v ČR približne rovnako ako pred dvomi decéniami.
Nemožno prehliadať ani novodobý fenomén poľovných revírov v ČR, ktorým je jeleň sika. Jeho lov stúpol z odlovu 276 ks v roku 1966, na 14 571 ks v roku 2015. Nekontrolovaný nárast tohto druhu prináša okrem iných negatívnych faktorov (vytláčanie pôvodných druhov, zvyšovanie škôd zverou) aj hrozbu genetickej degradácie jeleňa lesného, s ktorým sa kríži.
Nárast početných stavov má vo veľkej miere na svedomí zmena poľnohospodárskej krajiny (veľkoplošné hospodárenie), ako aj zmena pestovaných druhov poľnohospodárskych plodín (tradičné plodiny sú nahradené repkou a kukuricou).
Treba si však priznať, že svoj podiel na tomto stave majú aj poľovníci, ktorý častokrát predkladajú zveri celoročne nadmerné množstvá krmiva, za účelom jej prilákania do revíru. Akosi sme si zvykli na pohodlný odlov zveri pri jej zvýšenej početnosti, ktorý ešte podporuje zvýšený prísun diviny na náš stôl. Vrátenie početných stavov na úroveň spred 20-30 rokov, by už dnes mnohý z nás nazvali zdecimovaním populácie.
Ak však trend nárastu početnosti bude pokračovať, dôjde buď k neudržateľnému nárastu škôd, alebo k redukcii vysokých stavov prírodnou metódou – vznikom epidémií a nových nákaz. Aj preto je k manažmentu zveri potrebné pristupovať zodpovedne a zvážiť, kde až môže dospieť jej súčasné obhospodarovanie.
Ing. Jozef BUČKO, PhD.
Národné lesnícke centrum
– Ústav lesných zdrojov a informatiky
bucko@nlcsk.org
Ing. Kamil TUREK, Ph.D., DiS.
Ústav pro hospodářskou úpravu lesů Brandýs nad Labem,
pobočka Frýdek-Místek
Kamil.Turek@uhul.cz
Ing. Josef KAHUDA
Český statistický úřad
josef.kahuda@czso.cz