Súčasná situácia s medveďom hnedým
(Ursus arctos) na Slovensku je jednoznačne veľmi problematická. Populácia medveďa hnedého vykazuje na Slovensku v posledných rokoch výrazný vzostup, čo dokazuje predovšetkým narastajúci trend hlásených stavov v poľovných revíroch, výrazne sa zväčšujúci areál rozšírenia, veľmi častý výskyt medveďa v osídlených častiach krajiny, narastajúca početnosť nebezpečných stretov medveďa a človeka, či lokálne aj enormné škody na poľnohospodárskych plodinách.
Kým v roku 2000 bol celkový hlásený areál medveďa 11 500 km
2, v roku 2022 to už bolo 16 300 km
2. Medveď teda za 22 rokov obsadil nové územie o výmere 4800 km
2, čo je nárast jeho areálu o 42 %. Jeho niekdajší výskyt v horských oblastiach s vysokou lesnatosťou sa dnes modifikoval na výskyt v suboptimálnych podmienkach pahorkatín až nížin a v súčasnom období je hlásený už aj z okresov na hranici s Maďarskom (LV, VK, LC, RS, RA, RV, KS). Populačná hustota sa najvýraznejšie zvýšila najmä v okresoch stredného a severného Slovenska (RK, BB, PD, MT, ZA, LM, BR, DT, ZV).
Prvé presné určenie reálnej početnosti medveďa priniesla v roku 2014 práca profesora Pauleho z TU Zvolen, ktorý na základe genetického výskumu určil početnosť medvedej populácie na Slovensku na jarný stav 1256 jedincov +- 235 jedincov. Okrem toho bol zistený dôležitý údaj o sexuálnej štruktúre výrazne naklonenej v prospech samíc (1 : 1,5), čo ešte viac zvyšuje natalitu (množivosť) celej populácie.
Ak by sme uvažovali o čistom každoročnom prírastku (bez prirodzenej mortality a iných úhynov), malo by na Slovensku ročne pribudnúť 300 až 400 nových medvieďat. Od roku 2014 by sme tu tak mali mať minimálne o 3000 jedincov viac a celková početnosť by mala prekračovať úroveň 4000 medveďov hnedých.
V rámci poľovníckej štatistiky bolo za rok 2022 vykázaných 3160 jedincov, k čomu sa po zhodnotení všetkých dostupných ukazovateľov prikláňa aj náš odborný odhad 2500 – 3200 ks).
Aj preto sa javia byť výsledky projektu ŠOP SR, zameraného na určenie početnosti medveďa hnedého pomocou DNA analýz, ktorý zistil početnosť len niečo cez 1000 jedincov, ako vysoko nepravdepodobné. Zrejme bolo vyzbieraných a analyzovaných málo vzoriek, čo potvrdzuje aj oponentský posudok vypracovaný TU Zvolen koncom minulého roka.
Pre lepšie zhodnotenie situácie a aj prístupu k manažmentu medveďa hnedého sme porovnali naše ukazovatele s ukazovateľmi niektorých ďalších krajín. Ak by sme u nás uvažovali s najnižšou odhadovanou početnosťou na úrovni 2500 jedincov, vychádzala by populačná hustota na Slovensku na 5,1 jedinca/100 km
2. Obdobnú populačnú hustotu na úrovni 5,43 jedinca /100 km
2 má zo sledovaných krajín jedine Slovinsko. Tam však pri oveľa menšej početnosti na úrovni 1100 jedincov naplánovali z dôvodu zastabilizovania populácie a prevencie pred jej možným nepriaznivým narastaním odlov až 230 jedincov (20,9 % z populácie).
Z ďalších krajín, napríklad Estónsko pri odhadovanej početnosti 1000 jedincov (2,21 ks/100 km
2) odlovilo v minulom roku 90 jedincov (9 % z populácie), Chorvátsko pri odhadovanej početnosti 1000 – 1500 ks (1,77 ks/100 km
2) odlovilo v minulom roku 130 jedincov (13 % z populácie), Fínsko s odhadovanou početnosťou 1740 – 1925 ks a výrazne nižšou denzitou populácie (0,54 ks/100 km
2) odlovilo v minulom roku 135 jedincov (13 % z populácie), podobne Švédsko odhadlo početnosť na 3000 ks (0,67 ks/100 km
2) odlovilo v minulom roku 300 jedincov (10 % z populácie). Medveďa nelovia krajiny s výrazne nízkou početnosťou, ako napríklad Lotyšsko (odhad 80 jedincov) a Rakúsko (odhad 25 jedincov).
Ako vidíme, lov medveďa hnedého je v prípade potreby regulácie jeho stavov skutočne možný a záleží predovšetkým na nastavení národnej legislatívy, prípadne na rozhodnutí kompetentných orgánov, ktoré by tento manažmentový krok mali odkomunikovať so zástupcami EÚ.
Je otázne, prečo sa za súčasnej situácie s medveďom na Slovensku nepostupuje podľa vzoru fungujúcich prístupov v ďalších európskych krajinách, ktoré často krát pri oveľa nižšej početnosti a väčšom disponibilnom biotope, k účinnej regulácii dlhodobo pristupujú.
Aktuálny prístup Slovenska preto považujeme za nesprávny, keďže vedie k prehlbujúcim sa problémom a ani výhľadovo neponúka reálnu nádej na zlepšenie manažmentu tejto šelmy. Naopak, často krát vedie dokonca až k problémom s ochranou iných ohrozených druhov, ktoré medveď svojou predáciou, alebo cez negatívne pôsobenie na ich biotop ohrozuje.
Ak nedôjde pri manažmente medveďa hnedého urýchlene k zásadnej zmene, budú sa podľa nášho názoru problémy s týmto druhom stupňovať. Areál súčasnej populácie medveďa hnedého totiž zabral aj husto osídlené oblasti, kde sa výrazne modifikuje prirodzené správanie tohto živočícha. Medvieďatá každodenne vychovávané popri ľudských pachoch, zvukoch a aktivitách spoločnosti strácajú plachosť a aj svoje potomstvo budú učiť, že človek neznamená riziko. Takáto zmena plachosti medveďa však bude viesť k ďalším konfliktom a tým k zhoršovaniu akceptácie medveďa hnedého spoločnosťou, čo ešte zhorší možnosti na dlhodobé a plánované zachovanie tohto druhu v našich podmienkach.
Na odvrátenie tohto stavu je nevyhnutné čo najskôr pristúpiť k redukcii počtov v najohrozenejších regiónoch, zabezpečiť nastaveniu národnej, prípadne nadnárodnej legislatívy tak, aby v odôvodnených prípadoch bolo možné početnosť medveďa hnedého usmerňovať a zabezpečiť, aby rozhodnutia odborníkov z kompetentných rezortov nemohli byť marené mimovládnymi organizáciami, konajúcimi často len na základe svojich dojmov, presvedčení a dezinformácií zo sociálnych sietí.
Pre reálny a dlhodobo fungujúci manažment medveďa hnedého je potrebné zadefinovať pre všetky orografické celky, prípadne regióny, únosné stavy medveďa hnedého, tieto každoročne konfrontovať s reálnou situáciu v krajine a následne aplikovať primeraný manažment v podobe ďalšej ochrany, prevencie, alebo tam kde je to potrebné aj účinnej regulácie nadpočetnej populácie. Podobne to ustanovuje aj platný Program starostlivosti pre medveďa hnedého, ktorý sa však z rôznych príčin nedodržuje.