Za vlády cisára Františka Jozefa I. , bol prijatý zákonný článok XX/1883 o poľovníctve, ktorý ustanovil jednotné pravidlá lovu na území vtedajšieho Uhorska a jeho platnosť sa na Slovensku udržala až do konca druhej svetovej vojny. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 boli prijaté počas 20. rokov minulého storočia vykonávacie predpisy a začala sa intenzívnejšie rozvíjať ochrana zveri.
Ešte pred Ustanovujúcim valným zhromaždením Loveckých ochranných spolkov na Slovensku, ktoré sa uskutočnilo 10. 12. 1920 schválilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska stanovy LOS. Jedným z článkov sa uvádzalo že LOS môže využívať všetky pomôcky a zariadenia na vzorné a správne vykonávanie lovu a na zveľaďovanie poľovníctva usporadúvaním výstav, odborných prednášok, vydávaním časopisov a pod. Poľovníctvo na Slovensku tak vychádzalo z dlhého a komplexného historického vývoja, ktorý v sebe spája tradície šľachty, právne normy a moderné prístupy k ochrane prírody.
Usporiadanie poľovníckych výstav v strednej Európe píše vyše 150ročnú históriu. Prvá výstava poľovníckych trofejí na území Uhorska bola usporiadaná v dňoch 11. až 14. mája 1871 v Budapešti. Na tejto výstave bolo vystavených 150 trofejí, z toho 37 trofejí pochádzali z územia dnešného Slovenska (predovšetkým z gýmešského a topolčianskeho panstva). Osobitná poľovnícka kompozícia na svetovej výstave vo Viedni v r. 1873 je považovaná za prvú poľovnícku výstavu medzinárodného charakteru. Samostatná poľovnícka výstava sa uskutočnila v roku 1881 v Budapešti, r. 1891 v Prahe, v r. 1896 pri príležitosti mileniálnych osláv v Budapešti, ďalšia v r. 1900 v Paríži a v r. 1902 v Budapešti.
Za prvú medzinárodnú výstavu poľovníckych trofejí v 20. storočí sa pokladá výstava vo Viedni v Prátri organizovaná v dňoch 2. mája až 18. júna 1910 pod záštitou Františka Jozefa I. Vychádzajúc z počtu exponátov viac ako 20 tisíc a z počtu vystavujúcich krajín z takmer celej Európy, z USA, Kanady a Ruska je možne tejto výstave prisúdiť prívlastok svetová. Medzi najhodnotnejšie na nej patrili trofeje z Uhorska, osobitne trofeje šľachty z územia Slovenska (Erdödy, Pálffyovci, Andrássyovci, Károlyi, Forgách, Coburg, arciknieža Jozef August) a najmä knieža Christian Kraft Hohenlohe-Oehringen, ktorého Javorinské panstvo vo Vysokých Tatrách malo na výstave samostatnú expozíciu. Samostatnú expozíciu tvorili na výstave aj zbierky poľovníckych a chovateľských zariadení zo Strednej lesníckej školy v Liptovskom Hrádku a z Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Na tejto výstave sa najsilnejšie trofeje aj merali, prípadne vážili, čo pomohlo hodnotiacej komisii určiť poradie a súčasne to aj bol začiatok tvorby metód a pravidiel hodnotenia trofejí.
Lovecký ochranný spolok pre Slovensko mal v pláne usporiadať v druhej polovici mesiaca marca roku 1924 v Bratislave výstavu loveckých trofejí, ulovených na území Slovenska v dobe od počiatku roku 1914 až do konca roku 1923. S výstavou mala byť spojená aj výstava priemyslu puškárského a loveckých nábojov i priemyslu zaoberajúceho sa výrobou loveckej výzbroje, loveckých pomôcok, prípadne aj loveckých obrazov a svojráznych ľudových loveckých krojov a predmetov. Veľa členov valného zhromaždenia však nejavila záujem a to z tých dôvodov, že jednak nebola záruka ohľadom vystavených vecí, a jednak Ústredie LOS-u neposkytlo dostatočne presné informácie členom o výstave. Za takých okolností sa každý obáva o svoje trofeje (parohy) predstavujúce pre poľovníka neoceniteľné hodnoty poslať do Bratislavy.
Práve preto prišla iniciatíva Spišskej miestnej skupiny LOS, ktorá na svojom valnom zhromaždení dňa 2. februára 1924 sa na návrh Ernesta Bethlenfalvyho uzniesla, že podá návrh ústrediu, aby výstava bola usporiadaná v Tatrách. Na základe tohto uznesenia sa spišská miestna skupina písomne obrátila na ústredie LOS. Žiaľ usporiadanie poľovníckej výstavy sa muselo odročiť na neurčitú dobu, nakoľko chýbal k tomu potrebný kapitál.
Najvýznamnejšou udalosťou medzivojnovej histórie Karpatského múzea v Poprade bolo usporiadanie prvej Poľovníckej výstavy pre Slovensko v roku 1926. Na prelome rokov 1925/1926 Zväz nemeckých gazdov sa obrátil na Spišskú miestnu skupinu LOS-u, aby celoštátna poľovnícka výstava bola usporiadaná v rámci hospodárskej výstavy v Kežmarku. Túto ponuku organizátori odmietli, nakoľko v Poprade boli lepšie podmienky a zároveň nechceli výstavu spojiť s politikou národnostných menšín v ČSR, čo by mohla ohroziť zdarný priebeh výstavy.
Hlavným organizátorom poľovníckej výstavy bol redaktor časopisu Nimród Vidor Jurán. Po 1. svetovej vojne úzko spolupracoval MUDr. J. Červíčkom, prvým predsedom, ktorý dal podnet na založenie prvej poľovníckej organizácie na Slovensku, ktorej sa stal spoluzakladateľom.
Ako poľovnícky hospodár v revíri mesta Spišská Belá mal neobmedzené možnosti lovu, on to však vôbec nevyužíval. Na jeho poľovnícke a ochranárske myslenie mal veľký vplyv jeho veľký priateľ huncovský veľkostatkár Ernest Bethlenfalvy. Jeho činnosť všemožne podporovali a do značnej miery aj ovplyvnili najmä majiteľ Javoriny Hohenlohe, v tom čase najvýznamnejší a najzanietenejší propagátor poľovníctva na Slovensku.
Napriek rôznym obštrukciám okolo usporiadania poľovníckej výstavy bolo oznámené 1. 1. 1926 že výstava sa uskutoční v mesiaci júl v Karpatskom múzeu v Poprade. Námestníkom výstavy bol Kazimír Kozlovský. Niekoľkoročná príprava rozsiahlej výstavy si vyžiadala ďalšiu prístavbu budovy múzea. Konečné rozhodnutie o potrebe stavby sa prijalo na výborovej schôdzi Karpatského spolku 27. marca 1926, ktoré zmluvne zaviazalo k realizácii stavebných prác staviteľa Júliusa Marcsána. Predbežný stavebný rozpočet predstavoval 54 000 korún. Zbierková akcia vyniesla spolku 18 000 korún, mesto Poprad poskytlo 12 500 korún. Konečná suma sa vyšplhala až na 70 000 korún.
Bez poľovníckej výstavy by sa budova múzea určite nerozširovala, hlavne z finančných dôvodov. Po ukončení stavebných prác múzeum získalo dve nové výstavné miestnosti s výstavnou plochou 242 m
2.
Hlavným organizátorom bola Spišská miestna skupina LOS pod vedením Vidora Jurána. Jeho spolupracovníkmi boli podpredseda LOS-u Nándor Jureczky z Jelšavy, Ernest Bethlenfalvy z Huncoviec, Edmund (Ödön) Justh z Necpál a Andrej Žuffa z Liptovského Mikuláša.
Prostredníctvom časopisu Nimród vyzval poľovníkov nielen z okolia, aby sa pričinili o to, aby sa na výstavu dostali, všetky artefakty a veci čo sa spájajú s poľovníctvom. Okrem toho k výstave mal propagačné prednášky v Košiciach a Prešove. Zabezpečením umeleckej podpory, prípravy rôznych diorám, propagačných materiálov a vizualizácie na výstave boli poverení Jozef Martinka, Elemér Köszeghy-Winkler, maliari Karol Sovánka, Peter Kern, Hanuľa, Dr. G. Grodkovský a J. Kocián.
Predsedom výboru pre hodnotenie trofejí bol Dr. Pavol Fábry, predseda LOS a podpredsedovia Andrej Žuffa a Alexander Belóczy. Na výstave sa boli trofeje z územia Slovenska ako aj trofeje z iných krajín. Podpis Andreja Žuffu ako podpredsedu výstavy, možno vidieť aj na udelených diplomoch za vystavené trofeje.
Jelenie a danielie trofeje hodnotili Nándor Jurecký, Andrej Žuffa, Július Klimko a Jozef Pichler. Kamzičie a muflónie trofeje Ernest Bethlenfalvy, Jozef Martinka, Henrik Römer a Karol Sovánka. Srnčie trofeje Edmund Justh, Kazimír Kozlovský, Zoltán Dénes, Branislav Lacko. Diviačie kly hodnotili Bedrich Jóny, Ján Görgey a Johann Pankovich, lesmajster. U parohatej zveri sa hodnotila veľkosť ruží, hrúbka a dĺžka parožia, rozloha, hmotnosť a celkový vzhľad (krása). Takto ohodnotené trofeje boli rozdelené do troch kategórií, čiže boli ohodnotené I. , II. a III. cenou a udelené im boli masívne štíty s nápisom „Poprad 1926“.
Okrem toho trofeje ulovené po roku 1914 na Slovensku a boli ohodnotené I. a II. cenou sa mohli zúčastniť o umiestnenie v štyroch oblastných súťažiach, na ktoré bolo rozdelené územie Slovenska. Tam sa prihliadalo na klimatické podmienky, rastlinstvo a nadmorskú výšku.
Na výstave bolo ocenených 31 jeleních trofejí, z toho 2 zlatou, 13 striebornou a 16 zlatou medailou. Pre danielie trofeje udelili len jednu striebornú a jednu bronzovú medailu. Najpočetnejšie zastúpenie mali srnčie parožky, pre ktorých udelili celkom 91 medailí: 3 trofeje získali zlatú, 31 trofejí striebornú a 54 bronzovú medailu. Kamzičích trofejí boli 3 ocenené zlatou,34 striebornou a 54 bronzovou medailou. Z diviačích trofejí bola 1 zlatá 8 strieborných a 9 bronzových trofejí. Okrem udelených medailí boli ocenené aj ďalšie trofeje. Čestné ceny venovali na tento účel predovšetkým majitelia trofejí a niektoré mestá. Medzi spišskými cenami bol aj Hohenlohe kalich, ktorý mal byť putovnou cenou. Ten bol venovaný na základe rozhodnutia jury Cyrilovi, bulharskému kráľovičovi, ako uznanie za zdarné a obetavé šetrenie zveri, ktoré vynaložil v revíroch prenajatých od spišského biskupstva do ďalšej výstavy.
Žiaľ ďalšia výstava sa nekonala z dôvodu hospodárskej krízy, zmien v organizácii poľovníckej samosprávy a všeobecne známych okolností po roku 1938.
Na výstavu sa tešil aj knieža Christian Hohenlohe, nielenže prispel svojimi kapitálnymi trofejami, ale aj finančne čiastkou 5000 vtedajších korún. Bol významným znalcom tatranskej prírody, ochrancom všetkého živého, ale aj vášnivým poľovníkom a publicistom. Napriek tomu, že jeho dobové poznatky o ochrane prírody neboli na dnešnej úrovni a jeho hlavným záujmom bolo poľovníctvo, ním a jeho personálom spravované územie predstavovalo pri vzniku TANAPu a dodnes predstavuje prírodne najzachovalejšie a najhodnotnejšie časti národného parku. Navyše, mnohé "jeho" prírodoochranné opatrenia plynule prešli i do prírodoochranných zásad nielen samotného TANAPu, ale ako funkčné sú dnes známe z národných parkov v celom svete. Žiaľ tesne pred otvorením výstavy dňa 14. mája 1926 vo veku 78 rokov zomrel v Somogyszobe. Jeho telo priviezli do Javoriny a pochovali vedľa manželky Otýlie.
Pôvodne sa plánovalo, že výstava sa bude konať pod záštitou prezidenta republiky, ministra poľnohospodárstva, školstva a národnej osvety a ministra pre správu Slovenska, župana Podtatranskej župy ako aj predsedu LOS, ale nakoniec záštitu nad výstavou prevzal len Cyril Coburg, bulharský princ, nasledovník trónu.
Poľovnícku výstavu slávnostne otvoril dňa 3. júla 1926 o 9. 00 hod. Dr. Pavol Fábry, predseda Loveckého ochranného spolku pre Slovensko. Ministrov poľnohospodárstva Dr. Juraja Slávika, Dr. Jozefa Kállay, pre správu Slovenska a JUDr. Jána Krčmára ministra školstva a národnej osvety zastupoval Dr. Ján Sekáč, župan XIX. Podtatranskej veľžupy.
Svojimi trofejami prispeli viacerí v tom čase významní majitelia panstiev a tiež aj poľovníci, ktorí sa angažovali v rámci LOS-u, ako gróf Ján Pálffy, Henrik Apponyi, bulharský cár Ferdinand Coburg, Andrássyovci, Révayovci, Sztárayovci, Csákyovci, ako aj poľovníci spišských, šarišských, liptovských a gemerských revírov.
Vystavovateľom sa podarilo zozbierať obrovské množstvo pytliackych zbraní, ktoré dokazovali, čoho je človek schopný, aby sa nezákonným spôsobom mohol zmocniť zveri. Tieto zbrane boli pozbierané prostredníctvom okresných úradov na základe nariadenia ministra s plnou mocou pre správu Slovenska.
Vystavoval sa tu aj poľovnícky nábytok, ako aj rôzne úžitkové predmety týkajúce sa poľovníctva. Návštevníkov zaujali aj tri diorámy doplnené maľbami Eleméra Kőszeghy-Winklera, Petra Kherna a Karola Sovánku. Ten bol aj autorom výstavného plagátu, ako aj pohľadnice pri príležitosti výstavy s tým istým námetom. Najviac exponátov bolo z regiónu Spiša a Liptova, menej z Gemera, Zemplína, Šariša, stredného, západného Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Atrakciou výstavy bola pod schodiskom vytvorená dioráma Ladislavom Juránom, synom Vidora Jurána, kde v lesnej húštine stáli proti sebe medveď a veľký diviak.
Výstava bola veľmi úspešná, navštívilo ju 5500 návštevníkov. Konala sa v piatich miestnostiach múzea.
V časopise Nimród z 15. 7. 2026 sa okrem iného písalo:
„Lovecká výstava Loveckého Ochranného Spolku pre Slovensko, lepšie rečeno Vidora Jurána stala sa skutkom, bola zahájená a môžu sa ňou pokochať nielen lovci, myslívci, lež aj tisíce laikov. Výstava Juránová je pekným ovocím nadľudskej jeho práce a bohatstvo tuná nashromaždené a usporiadané dosvedčuje neúnavnosť, nezmerné oduševnenie vytrvalého, vyrozumného odborníka Spišiaka. Po prechádzke vykonanej v dvoranách výstavy získame presvedčenie, máme ten názor, že takú výstavu mohol a vedel usporiadať len Vidor Jurán a že bez Vidora Jurána Slovensko by sa nebolo mohlo pochváliť nielen tak skvelou, veľkolepou, lež pravdepodobne vôbec žiadnou loveckou výstavou. “
Dňa 11. júla navštívili výstavu účastníci valného zhromaždenia LOS-u. Na valnom zhromaždení boli prítomní aj vedúci predstavitelia ČSMJ – predseda Vavřín Horáček, poľovnícky referent Josef Žalman a jednateľ Ján Začal.
Pri tejto príležitosti Vidor Jurán povedal: „
Považujeme za úplne nemožné a nechceme veriť, že by sa našiel presvedčený poľovník, ktorí by si našu loveckú výstavu nepozrel, ktorá dľa doterajších posúdkov úsudkov čo do vystavených jeleních parohov sa vyrovná 1910-ročnej viedeňskej a 1896-ročnej budapeštianskej loveckej výstave, čo do srnčích parohov a trofeji (klov) diviakov menované výstavy ďaleko predstihne. “
Po skončení výstavy zostala niekoľko predmetov v zbierkovom fonde múzea. Aj keď sa pred výstavou uskutočnila zbierka výstavného fondu do ktorej prispeli ako jednotlivci, tak aj spolky a mestá, výstava skončila so značným finančným deficitom. Andrej Žuffa, ako podpredseda LOS-uposkytol ústrediu LOS v Bratislave na výstavné účely bezúročnú pôžičku 30 000 Kčs, ktorú LOS postupne splácal po dobu 10 rokov.
Z výstavy bol vydaný aj trojjazyčný katalóg (slovenský, nemecký a maďarský). Výstavy sa zúčastnili aj košický predajcovia poľovníckych potrieb, košický puškár S. Schwarberg, predajca zbraní Ján Quirsfeld, klenotník Hanzer a veľa drobných predajcov.
Sprievodnou akciou počas konania výstavy boli pod vedením kynológov Dr. Eugena Fenczika, Františka Mikoletzkeho a Karola Romana v dňoch 3. - 5. júla výstava psov a súťaž poľovných psov v brlohovaní, sa prihlásilo 29 foxteriérov a 12 jazvečíkov. Túto výstavu môžeme taktiež označiť ako prvú výstavu, na ktorej sa mohli zúčastniť psy zapísané v plemennej knihe z celého Slovenska.
Ďalšou sprievodnou akciou boli strelecké preteky v dňoch 24. – 26. júla, ktoré boli pôvodne plánované v Starom Smokovci, ale nakoniec sa uskutočnili v Poprade. Podstatná časť streleckých pretekov sa uskutočnilo v popradskom športovom areáli, kým preteky na živé holuby boli usporiadané v Kvetnici s vylúčením návštevníkov, nakoľko príslušné orgány na podnet ochrancov zvierat na poslednú chvíľu zakázali usporiadať súťaž v strieľaní na živé holuby na popradskom športovom areáli. Kvôli zákazu štyridsať súťažiacich opustili Poprad bez účasti na súťaži, kvôli tomu vznikli na súťaži značné finančné straty, nakoľko organizátori kúpili na súťaž až 2500 holubov (v približnej hodnote 20 tisíc korún). Súťažné disciplíny ako guľové (malokalibrovkové) streľby na fixné terče (10 výstrelov) a brokové streľby na asfaltové terče boli usporiadané v sobotu 24. 7. a v nedeľu 25. 7. 1926. Disciplíny v rámci brokovej streleckej súťaže na asfaltové terče boli rôzne, strielalo sa na 10, 20, 30, 50 terčov vypustených vo vzdialnosti 12, 15 alebo 18 metrov. Len pre zaujímavosť uvádzame, že živé holuby boli vypustené podľa disciplíny vo vzdialenosti 25, 27 alebo 28 metrov.
Výstava má prvenstvo nielen v tom, že bola prvá na území Slovenska, ale poskytla priestor aj na prerokovanie otázok týkajúce sa ochrany zveri.
Počas jesene roku 1926 LOS dal podnet Ministerstvu s plnou mocou pre správu Slovenska, aby bolo vydané nariadenie v záujme ochrany dropa veľkého o zákaze odstrelu tohto vzácneho vtáka na Žitnom ostrove na 5 rokov. Nariadenie bolo vyhlásené dňa 13. novembra 1926. Valné zhromaždenie LOS odsúhlasilo vytvorenie kynologického odboru LOS.
Táto výstava súčasne dokázala aj to, že bola medzníkom a smerodajným faktorom v ochrane zveri na Slovensku, ktorá ráznym zakročením nezmyselné a nerozvážne zabíjanie zveri po vojne zamedzila.
Treba oceniť prácu všetkých na čele s Vidorom Juránom za entuziazmus, ktorý vložili pri príprave, ako aj inštalovaní výstavy, ktorá otvorila cestu k propagácii slovenského poľovníctva.
Ing. Jozef HERZ, PhD.
Ing. Norbert SÁNTA