Časopis Myslivost

V úvodnom referáte pracovníci ministerstva pôdohospodárstva J. Novotný a L. Dugovič pod názvom Právny rámec manažmentu poľovníctva v Slovenskej republike. Konštatovali, že právna úprava poľovníctva na Slovensku začala platiť schváleným uhorského zákonného článku XX/1893 o poľovke. Tento zákon pokladal právo poľovníctva za neoddeliteľnú súčasť vlastníctva k pozemku. To vo všeobecnosti znamenalo, že na pozemkoch mohol poľovať iba vlastník, alebo ten, ktorému to povolil.
Prvým spoločným zákonom po vzniku ČSR bol zákon č. 98/1929. Ministerstvo zemědelství ČSR vypracovalo v rokoch 1933 - 1934 osnovu zákona podľa návrhov Československej mysliveckej jednoty. Tieto osnovy boli prevzaté aj do zákona o poľovníctve č. 225/1947. V zákone sa vyhlásilo poľovníctvo za hospodársku a kultúrnu hodnotu, ktorá je odvetvím poľnohospodárskej a lesníckej prvovýroby. Právo poľovníctva bolo nerozlučne spojené s vlastníctvom poľovného pozemku. Na Slovensku v doteraz platnom zákone č. 23/1962 sa právo poľovníctva oddelilo od pozemkového vlastníctva a priznalo štátnym a družstevným organizáciám. Tie boli povinné postúpiť výkon práva poľovníctva za úplatu poľovníckym združeniam.
Ústavné a zákonné zmeny v roku 1990 v následných rokoch obnovili výkon vlastníckeho práva nad užívacími vzťahmi. Zákon č.99/1993 ktorý novelizoval zákon č. 23/1962 vytvoril hlavne priestor pre transformáciu poľovných revírov na vlastnícke vzťahy. Zložitosť vlastníckych vzťahov a na súčasnú dobu nepostačujúca poľovnícka legislatíva si vyžaduje nový zákon o poľovníctve. Z uvedeného dôvodu MP SR pripravilo nový návrh zákona, ktorý nadväzuje na tradíciu poľovníckeho zákonodarstva a súčasne sa zameriava na zabezpečenie trvalo udržateľného, racionálneho, cieľavedomého obhospodarovania a využívania voľne žijúcej zveri. Významný ústavnoprávny aspekt spočíva v možnosti vytvoriť Slovenskú poľovnícku komoru, ako samosprávnu organizáciu združujúcu všetky subjekty, ktoré vykonávajú právo poľovníctva vo vlastných, alebo prenajatých revíroch. V súčasnosti tento zákon posunul Parlament SR už do druhého čítania.

Trvalo udržateľný manažment raticovej zveri. (P. Hell, P. Kaštier, J. Bučko, J. Slamečka, P. Garaj st.) Autori tohto referátu sú pracovníkmi štyroch pracovísk, ktoré sa zaoberajú poľovníctvom. V úvode konštatujú že pojem trvalej udržateľnosti je nový, v súčasnosti veľmi módny a znamená v podstate, že sa určitý obnoviteľný prírodný zdroj využíva a obhospodaruje tak, aby sa nezhoršoval ani kvantitatívne a ani kvalitatívne. V praxi to znamená, že početnosť raticovej zveri nemá spôsobovať ujmu lesnému hospodárstvu a poľnohospodárstvu. To predpokladá udržiavanie optimálnej sociálnej (sexuálnej a vekovej) štruktúry a ochranu zachovania genofondu zveri. Snaha o zachovanie dobrej kvality zveri, vrátane trofejovej, nemá sa vytvárať pomocou hybridizácie alebo extrémnej selekcie. Predovšetkým musíme zveri vytvárať také podmienky, aby mala dobrý zdravotný stav, zlepšiť jej ochranu a životné prostredie. Zver treba chrániť pred nadmerným vyrušovaním a stresom zo strany návštevníkov lesa, ale aj nadmerným poľovníckym tlakom. Z toho dôvodu musíme dodržiavať poľovnícku disciplínu, etiku a morálku. Medzi trvalo udržateľný manažment považujú aj plánovité veľkoplošné riadenie v rámci poľovníckych oblastí.
V roku 2007 bol JKS jelenej zveri na Slovensku 41 287 jedincov, pričom NKS je 22 506 jedincov a lov bol 14 002 jedincov (83,0 %). Jelenia zver sa loví na celom území okrem okresov Galanta a Šaľa. Najvyššie úlovky na km2 bol v okrese Prievidza 1,10 ks a Ilava 1,04 ks.
Danielia zver sa v súčasnosti loví už v 38 okresoch. JKS bol 8125 jedincov, NKS je 3564 jedincov a lov bol 2730 jedincov (82,1 %). Najvyššiu produkciu vykazuje okres Skalica 1,07 ks/km2.
Srnčia zver sa loví na celom území. JKS bol vykazovaný v počte 89 439 jedincov, NKS je 68 673 jedincov a lov bol 18 943 jedincov (74,4 %). Najvyššie úlovky na km2 vykazovali okresy Skalica 1,36, Šaľa 1,05, Senica 1,01 a Myjava 1,00.
Muflónia zver zaznamenáva najväčšiu expanziu. Loví sa až 48 okresoch. JKS boli nahlásené v počte 9909 jedincov. NKS sú 4534 jedincov a odlov bol vykázaný v počte 2901 jedincov (75,1 %) Na km2 mali najväčšiu produkciu okresy Pezinok 0,64 ks a Ilava 0,41 ks.
Diviačia zver sa už v súčasnosti loví vo všetkých okresoch. JKS bol 27 124 jedincov a NKS 14 510 jedincov pričom hlásený odlov bol 25 292 jedincov. Najviac diviakov na km2 sa ulovilo v okresoch Trenčín 1,53 ks, Partizánske 1,5 ks, Nové Mesto nad Váhom 1,45 ks a Bánovce nad Bebravou 1,34 ks.
Z uvedených JKS a NKS autori konštatujú, že úživnosť revírov na Slovensku značne podhodnotená. Nie sú správne nahlásené JKS zveri a nesprávne je vypočítaný aj očakávaný prírastok, čo ovplyvňuje aj zostavovanie plánov chovu a lovu. Taktiež je nesprávna štruktúra plánu lovu zveri, čo má za následok neustály nárast početnosti raticovej zveri. Z toho dôvodu doporučujú na chovateľských prehliadkach v prvom rade hodnotiť plnenie plánu lovu v celku a podľa predpísanej vekovej a sexuálnej štruktúry. Čo sa týka kvality trofejí, neustále dochádza k predčasnému lovu kvalitnej samčej zveri.
Podľa úradnej štatistiky všetky škody spôsobené zverou v roku 2007 na LH a PH vrátane nákladov na ochranu proti nim boli 48,33 mil Sk. Príjmy za predanú živú zver, poplatkový odstrel a hodnota diviny samozásobiteľskej spotreby spolu predstavujú 293 mil Sk, čo je 6,1 krát viac ako spôsobené škody.
Záverom doporučujú po vydaní nového zákona o poľovníctve urobiť rebonitáciu revírov, obhospodarovať zver veľkoplošným spôsobom v rámci poľovných oblastí, zabezpečiť dôsledné plnenie plánov lovu, pričom dodržiavať vekovú a sexuálnu štruktúru. Nedovoliť manipulácie s genofondom zveri za účelom zvyšovania trofejovej kvality.

Autormi referátu Trvalo udržateľný manažment malej zveri sú J. Slamečka, P. Hell, R. Jurčík, M. Vodňanský, J. Gašparík a P. Kaštier.
Zajac poľný v sedemdesiatich rokoch minulého storočia produkoval až 50 % diviny. Žiaľ táto skutočnosť trvala veľmi krátko, po ktorej došlo k rapídnemu poklesu nielen na Slovensku, ale aj celej Európe. Očakávali sme, že po roku 1989 nastane určité zvýšenie stavov zajačej zveri, avšak sa tak nestalo. Úlovky na km2 aj v susedných poľovných revíroch sú veľmi rozdielne. Pohybujú sa od 0 do 30 jedincov. Plány lovu od roku 1991 boli stavané nereálne a 16 rokov sa neplnili. Plnenie bolo v rozpätí 37,1 % po 86 %. Priemerné zastúpenie mladých zajacov na výrade za sledované obdobie je 51,21 %, čo možno pokladať za pomerne uspokojivé, avšak oproti minulosti je to pokles o 0,81 krát. Za posledných 8 rokov na jednu dospelú samicu pripadá 2,19 odchovaných mláďat a pomer pohlavia je 1 samec: 1,006 samice.
Vplyv počasia sa prejavuje iba v extrémnych rokoch. Kým v roku 1973 na jednu ulovenú líšku pripadalo 44,3 ulovených zajacov v roku 2005 to bolo iba 1,86 zajaca. Na km2 v tom roku bolo ulovených 0,72 líšok.
Ďalšie veľké straty sú na cestných komunikáciách. Dosahujú až 75 % z počtu ulovených zajacov.
V poľovných oblastiach pre malú zver na Podunajskej nížine boli vykazované JKS 105 900 jedincov a odlov 23 600 jedincov.
Pre zlepšenie situácie v chove zajačej zveri doporučujú políčka pre zver a kultúrne úhory. Treba si však uvedomiť, že zajace na ne prichádzajú z maximálne 500 metrovej vzdialenosti. Prikrmovanie zajacov má sa robiť na voľných plochách a ďalej od lesa.
Bažant poľovný. Súčasné JKS v priemere za roky 1999 - 2007 sú 184 000 jedincov, čo je iba 51 % zo stavov zo 70 rokov minulého storočia, kedy na 1 vypusteného z umelého chovu bolo ulovených 3,4 jedinca z prírody. V súčasnosti sa loví iba 0,9 jedinca z prírody na 1 vypusteného. Pre bažanta sa veľmi rapídne zhoršilo životné prostredie., kde nenachádza dostatok vhodných plôch na hniezdenie, hradovanie, úkryt a počas celého roka potrebný zdroj potravy. V období reprodukcie mu chýba predovšetkým živočíšna zložka potravy. Pre zlepšenie životných podmienok bažanta doporučujú budovanie políčok.
Jarabica poľná má na šírych lánoch monokultúr absolútny nedostatok potravy. Okrem toho sa nachádzajú v predátorskej pasci, čo znamená, ak by mali možnosť sa trocha rozmnožiť, predátorsky tlak im to nedovolí. Z toho dôvodu nemá význam jarabice zahrňovať do poľovníckeho plánovania. To však neznamená, že sa netreba o túto zver naďalej starať.
Kačica divá. Až 89 % kačíc sa loví v poľovných oblastiach pre malú zver. Najviac kačíc sa loví na 1 ha vodnej plochy v poľovných oblastiach M IV - Galanta 1,75 ks, MIX - Nové Zámky 1,29 ks, SI - Záhorie 1,18 ks, M VII - Horná Nitra 1,17 ks a MVIII - Nitra 1,09 ks. Pre zvýšenie produkcie kačíc nedoporučujú odchovávať krížence, aby sa zachoval genofond. Doporučujú zlepšovať životné prostredie a vytváranie hniezdnych možností pomocou umelých hniezd.

Ochrana a aktívny manažment vybraných druhov vzácnej chránenej zveri bol názov referátu, ktorý vypracovali V. Antal, P. Garaj ml. a P. Garaj st.
Pod pojmom ochrana prírody uvádzajú, že je to riadenie a využívanie biosféry ľuďmi tak, aby mohla poskytovať trvalý úžitok súčasným generáciám a zachovávať svoj potenciál pre uspokojenie potrieb budúcich generácií. Pod pojmom manažment prírody rozumejú ľudské aktivity ovplyvňujúce fyzikálne, chemické a biologické procesy spájajúce živé organizmy s ich abiotickým prostredím vzhľadom na chcený stav ekosystému.
Základnou myšlienkou ochrany a aktívneho manažmentu z pohľadu slovenskej a európskej legislatívy je trvalo udržateľný ekologický manažment chránených druhov zveri.
Medveď hnedý. Manažmentové opatrenia pozostávajú z dvoch základných zložiek a to: vymedzenia území, kde je predmetom ochrany a plánované zasahovanie do populácie. Ten sa vykonáva prostredníctvom regulačného a ochranného odstrelu. Regulačný odstrel by mal byť plánovaný na základe škôd spôsobených medveďom. Pri ochrannom odstrele sa jedná o neplánovanú formu regulácie realizovanú okamžite po vzniku závažných a nebezpečných stretov človeka s medveďom a vzniku obrovských škôd na majetku. V roku 2008 bol povolený regulačný odstrel 59 medveďov z čoho sa ulovilo 31 jedincov. Ochranný odstrel nebol žiadny. Za roky 2000 - 2008 sa ulovilo na Slovensku 223 medveďov v regulačnom odstrele a 24 v ochrannom odstrele. Škody spôsobené medveďom v roku 2008 predstavujú hodnotu 138 961?.
Vlk dravý. Okrem toho, že je považovaný za chránený druh živočícha je zároveň zaradený medzi poľovnú zver. Vlk je celoročne chránený v oblasti Kysúc, kde sú migračné koridory do Českej republiky a na území NP Slovenský kras, kade migruje do Maďarska. Na ostatnom území za roky 2000 - 2007 bol hlásený lov 833 vlkov. A priemerná početnosť 1144 jedincov. Škody spôsobené vlkom v roku 2008 predstavujú sumu 46 253 ?
Rys ostrovid je celoročne chránený na celom území Slovenska . Priemerný stav rysa za roky 2000 - 2007 sa uvádza v počte 1040 jedincov.
Tetrov hlucháň je celoročne chránený druh. Jeho priemerný stav za roky 2000 - 2007 sa uvádza v počte 1558 jedincov, čo oproti rokom 1990- 1999 je pokles o 50 jedincov.
Tetrov holniak je taktiež celoročne chráneným druhom. Kým v rokoch 1990 - 1999 boli priemerné stavy 1027 jedincov, v rokoch 2000 - 2007 sú vykazované 1091 jedincov. Napriek tomu sú tieto stavy veľmi nízke.
Jariabok hôrny, hoci je poľovnícky obhospodarovaný , jeho odlov za roky 2000 - 2007 sa uvádza v počte 27 jedincov a priemerný stav populácie 7594 jedincov.

Manažment jelenej zveri v chránenej poľovnej oblasti Poľana. (J. Minďáš) Táto oblasť patrí medzi poľovnícke skvosty a klenoty Slovenska. Mimoriadne silné jelene tu boli lovené už začiatkom 20. storočia. Tieto trofeje prispeli k tomu, že v roku 1953 bola na Poľane vyhlásená Prírodná rezervácia pre jeleniu zver na výmere 12 500 ha. V roku 1965 bola Poľana vyhlásená za Chránenú poľovnú oblasť a v roku 2002 za vyhradený poľovný revír na ploche 20 659 ha. NKS sú tu v počte 450 jedincov jelenej zveri.. Podľa štatútu CHPO Poľana slúži na vzorové poľovnícke obhospodarovanie jelenej zveri, ochranu a zachovanie genofondu poľanského jeleňa, zvýšenie chovnej a trofejovej hodnoty, na výskum biológie jelenej zveri a veľkých predátorov a na chytanie jelenej zveri na zazverovanie. Odborným garantom činnosti je NLC -LVÚ Zvolen.
Základom chovateľskej práce sú prehliadky jeleních zhodov, čo napomáha poznať a cielene udržiavať vhodnú vekovú a pohlavnú štruktúru populácie. Chytená jelenia zver dodaná do nových oblastí, v niektorých revíroch výrazne prispela k zlepšeniu kvality jelenej populácie.

Referát Obhospodarovanie jelenej zveri v Rakúsku predniesol K. Maierhofer. V Rakúsku sa v roku 2007 ulovilo 15 023 jeleňov (28,6 %), 20 033 jeleníc (38,1 %) a 17486 jelienčat (33,3 %). Táto percentuálna štruktúra je vo všetkých 9 spolkových krajinách takmer rovnaká, napriek tomu, že každá má svoj vlastný poľovnícky zákon. V Rakúsku sa vek zveri určuje podľa dokončeného roku života. Jelene v Dolnom Rakúsku sú zaradené do 3 vekových tried. III. veková trieda je rozdelená do dvoch podtried a to na jednoročné jelene (ihličiaky) a staršie 2 -3 ročné jelene. Do II. vekovej triedy sú zaradené 4 - 9 ročné jelene a do I. vekovej triedy jelene nad 10 rokov. Bezparohatá zver sa delí na jelenice vo veku od 2 rokov a jeleničky do veku 1 roka. Veková štruktúra lovu jeleňov je doporučená takto: III. vt. 55 %, II. vt. 30 % a I. vt. 15 %. Ak sa v niektorom revíri nenachádzajú jelene III. a II. vekovej triede súce na odstrel, je prípustný lov chovných jeleňov len III. vt. V malých revíroch, kde je zver migrujúca existuje tzv. viacrevírový plán lovu. Ten je záväzný pre tieto revíry a nesmie sa prekročiť. Jedince sa evidujú v tom revíri, v ktorom sa ulovili. U jeleníc a jelienčat prekročenie plánu lovu je prípustné. Doba lovu jeleničiek začína už 1. júla a jeleníc a jelienčat od 1. augusta, čo pokladá za nesprávne. V niektorých revíroch sa celý odlov jeleňov III. vt. a jeleníc a jelienčat splní na 1 - 2 spoločných poľovačkách. Po nich vládne v revíroch poľovnícky kľud.
Za dôležitý faktor považuje zimné prikrmovanie. Zver má dostávať potravu denne v rovnakom čase a podľa možností by to mal robiť ten istý človek. Väčšinu dávky by mala tvoriť kukuričná siláž, vtedy škody spôsobené zverou sú najnižšie.
Poľovnícke zákony ponechávajú poľovníkom pri obhospodarovaní jelenej zveri veľkú voľnosť, aby mohli rýchle reagovať na zmeny v stave zveri. No nie vždy tieto zmeny sú pozitívne. Napríklad pre jeleniu zver máme 3 zóny, a to jadrovú, okrajovú a zónu bez jelenej zveri. Lov zveri v každej zóne je odlišný. V jadrových zónach sa loví podľa presne určených kvót, ale v zónach bez jelenej zveri možno uloviť každého jedinca. Z môjho hľadiska dôsledne vykonávaný selektívny lov bol zmysluplný a viedol k cieľu. Žiaľ v súčasnosti sa na zlepšenie kvality trofejí importujú spermie z Nového Zélandu do zverofariem a potom sa polonarkotizované jelene vypustia do revíru za účelom lovu. Toto hlboko zaostáva za poľovníckou etikou.

V referáte Hospodárenie s malou zverou v Rakúsku (M. Vodňanský a M. Rajský) porovnávajú vývoj stavov v Dolnom a Hornom Rakúsku a v Burgenlandsku s vývojom v bývalom Československu. Medzi hlavné negatívne faktory zaraďujú nevhodnú štruktúru agrárnej krajiny a vysokú intenzitu poľnohospodárskej výroby. Pozitívnym prvkom poľnohospodárstva je rozsiahle využívanie ekologicky zameraných dotačných titulov. Veľmi dôležitým faktorom je vplyv predátorov. Vysoký predačný tlak má za následok veľmi nízku mieru prežívania narodených mláďat, ale aj dospelých jedincov. Za značný negatívny faktor považujú dopravu a poľnohospodársku mechanizáciu ale tiež aj nedostatočnú starostlivosť poľovníkov o zver a nesprávny spôsob plánovania a spôsob lovu.